Catalogue of Leisure Activities

Všeobecné používanie počítača je pojem pomerne široký a všestranný. Môžeme si tu predstaviť všetky činnosti spojené s prácou s hardvérom a softvérom, s používaním elektronickej komunikácie a pod. Patrí sem tiež základné narábanie s počítačovými súbormi a pokročilejšie používanie novších aplikácií, vyhľadávanie nových aplikácií a ich skúšanie.

Oblasť kancelárskych aplikácií zaraďujeme do softvérového vybavenia počítača. Ich používanie prináša užívateľovi množstvo funkcií, vďaka ktorým si svoju prácu zefektívňuje. Jednotlivé kancelárske aplikácie uľahčuje používateľovi prácu s najrôznejšími typmi dát. Hovoríme tu o textových a tabuľkových editoroch, nástrojoch na tvorbu prezentácií a pod. Používatelia si môžu vyberať medzi rôznymi kancelárskymi aplikáciami rôznych vývojárskych spoločností. Niektoré z nich sú bezplatné a sú tak pre mnohých používateľov dostupnejšie.

Hardvérové ​​vybavenie počítača je oblasť, ktorej sa používatelia tiež venujú vo svojom voľnom čase. Hardvér je pojem, ktorý charakterizuje technické, resp. fyzické vybavenie počítača. Patria sem napr. servery, opravy a úpravy, nastavovanie PC, nákup špeciálneho hardvéru ako sú tlačiarne, skenery, zvukové zariadenia, grafické karty a pod., ďalej externé zariadenia pripojené cez USB - disky, doplnky, kamery a pod., technické stavebnice ovládané počítačom, programovanie jednočipových počítačov a tvorba vlastných jednoúčelových zariadení. Voľnočasové aktivity užívateľov v tejto špecifickej oblasti môžeme vnímať v dvoch rovinách. Po prvé v rovine týkajúcej sa bežnej manipulácie s počítačom, príkladom môže byť užívanie tlačiarní, herných konzol či zvukových zariadení a po druhé v rovine voľnočasovej aktivity používateľov, ktorých záujem sa na tieto konkrétne zariadenia sústreďuje, napr. opravy PC, tvorba vlastných jednoúčelových zariadení a pod. Spomínaná druhá forma voľnočasových aktivít vyžaduje už istú dávku schopností a zručností, ktorými by mal používateľ disponovať, ak sa venuje tejto oblasti.

Mobilný telefón je vo voľnom čase bohato využívaný. Aktivity spadajúce do oblasti používania mobilných telefónov sa s nástupom moderných technológií značne rozšírili. Používateľom mobilných telefónov dnes už mnohokrát nestačí len volať a písať textové správy, chcú si tiež užívať zábavu a byť v "bližšom" a neustálom kontakte s ľuďmi. V súčasnej dobe majú používatelia okrem základných funkcií k dispozícii množstvo aplikácií, vďaka ktorým môžu svoje očakávania napĺňať. Do činností spojených s mobilnými telefónmi radíme napr. pripojenie k internetu prostredníctvom technológie wi-fi a aktivity s tým spojené, počúvanie hudby a sledovanie videí, fotografovanie, videohovory, kompas, hranie hier, GPS aplikácie, vyhľadávanie a testovanie aplikácií a mnoho ďalších. Význam mobilných telefónov v rámci voľného času skúmajú mnohé štúdie, napr. Kaya et al. (2015).

Tablety rovnako ako mobilné telefóny tiež fungujú na princípe počítača. Ich výhodou je ľahká prenosnosť vďaka malej veľkosti a jednoduché ovládanie dotykom. Aj preto sú teraz tieto prístroje medzi užívateľmi tak obľúbené (Holloway, Green, & Livingstone, 2013). Ich funkcia je tu zrejmá - zábava. Na základe pripojenie k internetu a funkcie wi - fi tak môžeme byť pripojení v podstate kdekoľvek, kedykoľvek a s kýmkoľvek (Leung, 2015). Používateľ má k dispozícii rad funkcií a aplikácií, vďaka ktorým možno pracovať.

Pod aktivitou s názvom počítačové siete rozumieme také činnosti, ktoré spočívajú v realizácii spojenia a prenosu informácií medzi zariadeniami. Ide najmä o navrhovanie, prevádzkovanie, údržbu a správu domácich alebo komunitných sietí. Nesmieme zabudnúť tiež na prácu so sieťovými protokolmi, výstavbu kabeláže a zabezpečenie sietí. Ďalšie aktivity zahŕňajú tiež činnosti spojené so zaistením a optimalizáciou pripojenia na internet, s mobilnými sieťami a prenosmi dát a ďalšie súvisiace činnosti.

Vyhľadávanie informácií najmä prostredníctvom internetu môže byť tiež zaujímavým spôsobom trávenia voľného času.

Spoločnosť je zahltená informáciami a je nutné, aby ľudia boli schopní orientovať sa v nich a vyberať také, ktoré sú vierohodné a pravdivé. O skutočnej hodnote informácie veľa vypovedá to, komu je určená, údaje o autorovi, príp. zdroje, z ktorých autor čerpal, najmä, ak ide o odborné informácie. Ďalším poznávacím znakom kvality môže byť gramatika a štylistická úprava textu. Existujú rôzne kurzy a krúžky zamerané na informačné technológie, bezpečnú prácu s internetom a mediálnu gramotnosť.

Online aplikácie sú také aplikácie, ktoré nie je nutné inštalovať do zariadenia daného používateľa, to znamená, že je možné ich spustiť z akéhokoľvek zariadenia vybaveného pripojením na internet. Výhodou je, že online aplikácie zálohujú dáta na server a sú používateľsky prístupné odkiaľkoľvek. Medzi nevýhody patrí to, že dáta môžu byť zneužité, ak ide o nedôveryhodného poskytovateľa. Medzi špecifické online aplikácie radíme online bankovníctvo, maily, aplikácie pre rezervácie v knižniciach, hoteloch, internetové obchody - e-shopy, online diáre, rezervačné systémy, aplikácie pre podporu zdravého životného štýlu a pod.

Elektronické vzdelávanie sa je učenie sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Toto vzdelávanie umožňuje účastníkovi naučiť sa niečo, čo v danej chvíli potrebuje, pričom môže zostať v prostredí, v ktorom sa práve nachádza. Špecifikom elektronického vzdelávania je teda miestna a časová vzdialenosť medzi vzdelávaným a lektorom / autorom kurzu. Účastník nesie zodpovednosť za svoje vzdelávanie, ale výhodou je, že sám určuje, aké tempo a štýl učenia sa mu vyhovuje. Elektronické vzdelávanie môže prebiehať ako informálne (neúmyselné), neformálne (záujmové kurzy, online návody a pod.) aj formálne (organizované vzdelávanie vedúce často aj k rozšíreniu kvalifikácie). Online vzdelávanie môže byť bezplatné ale aj spojené s poplatkami. Špecifickou formou elektronického vzdelávania sú tzv. massive open online courses (MOOC), teda otvorené vzdelávacie kurzy pripravené renomovanými univerzitami a určené pre širokú verejnosť spravidla zadarmo.

Assambler, presnejšie nazývaný ako jazyk symbolických adries, je jednoduchý programovací jazyk, jeden z najstarších svojho druhu. Jeho kód je tvorený jednoduchými inštrukciami, určenými pre určitý procesor. Preklad tohto jazyka do strojového kódu zabezpečuje tzv. prekladač, čiže assambler (odtiaľ to pomenovanie). Nevýhodou Assambleru je jeho závislosť na konkrétnom procesore a neprenosnosť na inú platformu. Preto bol Assambler z bežného používania vykorenený vyššími programovacími jazykmi. Lineárne programovanie rieši problém nájdenia hraníc lineárnych funkcií premenných v určitej množine.

Funkcionálne programovanie chápe výpočet ako vyhodnotenie matematických funkcií (odtiaľ názov). Vychádza z tzv. lambda-kalkulu. Princípom je zjednodušovanie ekvivalentných výrazov. Existujú tak čisto funkcionálne programovacie jazyky (FP, Miranda, Hope), ako aj hybridné jazyky s funkcionálnymi prvkami, ako napr. Standard ML, Scheme alebo F#. Tieto jazyky môžeme ďalej rozdeliť na tzv. typizované (Haskell, OCaml) a netypizované (Lisp). Všeobecne sa funkcionálne programovacie jazyky používajú viac v akademickej než v komerčnej sfére. Sú ale dôležité pre odvetvie informatiky venujúce sa vývoju robotov, umelej inteligencie a pod.

Objektovo orientované programovanie je špecifický spôsob programovania, ktorý zdokonalil pôvodné metódy tzv. procedurálneho programovania. Výkonný kód je tu pridružený k dátam a objektom, vďaka čomu je oveľa jednoduchšie je prenášať medzi jednotlivými projektmi. Programátori tak môžu používať už vytvorené komponenty, ktoré si podľa potreby upravujú alebo vzájomne skladajú a zostavujú zložitejšie objekty. Medzi najrozšírenejšie objektovo orientované programovacie jazyky patrí Java, s ktorej prvkami sa človek stretáva denne v počítačových a internetových aplikáciách, ale aj mnohé ďalšie, napr. C ++, Perl, Python, Visual Basic a pod.

Svetový web je dnes asi najrozšírenejším nástrojom komunikácie. Webové aplikácie majú jeden spoločný jednotiaci prvok, a tým je jazyk HTML, základný jazyk webových stránok, ktorému rozumejú tzv. webové prehliadače a prekladajú ho do podoby webovej stránky. Okrem neho ale existuje aj mnoho iných jazykov, ktoré dopĺňajú základný HTML kód, rozširujú tak webovú stránku o ďalšie prvky a databázy, ktoré by bežný HTML jazyk nebol schopný zabezpečiť. Ide predovšetkým o jazyk tzv. kaskádových štýlov (CSS), alebo inak jazyk následného štylizovania, ďalej napr. RSS, XML, PHP, ASP a ďalšie. Nadstavbou týchto jazykov môžu byť prvky aplikácií, ako napr. Java a Adobe Flash, ktoré umožňujú napr. púšťanie animácií, videí a ďalších prvkov v rámci webu.

Voľnočasová aktivita vydávanie kníh a brožúr zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s uvedením informácie do povedomia ľudí. V danom prípade sa ide o publikovanie v tlačenej podobe, teda prostredníctvom tlače. Pri knihách hovoríme o vydávaní monografií. Každá kniha má špecifický druh väzby a zdobenie. Publikovať možno vo voľnom čase akékoľvek druhy kníh, teda napr. náučnú literatúru alebo beletriu. Výnimkou však nie sú ani knihy pre deti či vydávanie kníh pri príležitosti významných udalostí (napr. významné výročia obce alebo spolu, historické udalosti a pod.). Brožúry bývajú vydávané častokrát s nejakým konkrétnym účelom, teda skôr nepravidelne. Zaraďujeme sem napr. poznávacie či edukačné brožúry, cestovné, výstavné brožúry a ďalšie.

Vydávanie tlačených periodík zahŕňa pravidelne vychádzajúce noviny, časopisy (napr. vedecké, spoločenské), týždenníky, mesačníky a pod. Väčšina vychádzajúcich periodík sa zameriava na určitú tému. Pre vydavateľa je tiež dôležitý okruh čitateľov, čo sa veľakrát odráža v intervale (periodicite), v ktorom sú tieto periodiká vydávané (noviny - každý deň v porovnaní napr. s časopismi – raz týždenne či v ešte dlhšom intervale). S touto voľnočasovou aktivitou sa možno stretnúť napr. v obciach pri vydávaní obecných novín, známa sú tiež vydávané periodiká záujmových skupín (napr. skautské časopisy a pod.).

Vydávanie elektronických periodík prebieha pravidelne v elektronickej podobe a tieto periodiká sú spravidla šírená cez internet. Do tejto činnosti radíme publikovanie elektronických novín a časopisov. Veľmi často sa stáva, že periodikum súbežne vychádza tak v tlačenej ako aj v elektronickej podobe. Kľúčovým znakom pre zaradenie činnosti do tejto aktivity je elektronická forma periodika.

Ide o takú voľnočasovú aktivitu, pri ktorej má redaktor na starosť technickú prípravu a publikáciu obsahovej náplne webových stránok. Môže ísť napr. o spracovanie textu a jeho technickú úpravu (sadzbu). Zaraďujeme sem aktivity súvisiace s činnosťou na komunitných webových stránkach, internetových portáloch, záujmových weboch, spravodajských serveroch a médiách. Primárne sa do tejto aktivity nepočíta tvorba obsahu webu, ktorá je popísaná v iných aktivitách tohto katalógu.

Ide o všetky činnosti spojené so získavaním a spracovaním udalostí na základe presných informácií. Neoddeliteľnou súčasťou spravodajstva je nielen samotné šírenie správ, ale aj ďalšie formy, ako napr. spravodajský rozhovor, reportáž či anketa. Informácie, ktoré sú odovzdávané publiku, musia byť objektívne, presné a podložené. Na získavanie a spracovanie spravodajstva sa podieľajú nielen reportéri, ale aj redaktori, editori, vydavatelia a ďalší členovia spravodajského tímu. Sprostredkovanie informácií sa deje cez masmédiá (televízia, rozhlas, internet).

Typografia je odbor zaoberajúci sa písmom, jeho sadzbou a úpravou textu. Kedysi išlo skôr o sadzbu tlačovín, dnes ide aj o prácu s písmom, s čím súvisí poznanie zákonitostí jeho správneho použitia na internete, vo výtvarnom umení a iných grafických prejavoch. Sadzba je spracovanie textu v súlade s typografickými pravidlami určitého jazyka. Vychádza z praktických skúseností s čítaním. Jej úlohou je, aby text bol pre čitateľa čo najprirodzenejší, aby sa v ňom čitateľ ľahko orientoval a neunavoval ho. S rozšírením IKT v ostatných desaťročiach narástla potreba úpravy elektronických textov, preto vznikli pravidlá aj pre počítačovú sadzbu, predovšetkým ide o pravidlá sadzby textu na webových stránkach a v aplikáciách, ktoré sa v mnohom líšia od pravidiel sadzby bežného dokumentu (texty nebývajú súvislé a dlhé, weby obsahujú často obrázky, schémy, videá, ich popisky a pod.).

Etymologicky slovo filozofia vzniklo z dvoch slov, slova filein, čo znamená milovať, a slova sofia, čo znamená múdrosť. Ide teda o lásku k múdrosti. Filozofia sa pýta na zmysel, význam človeka i vecí vo svete, pýta sa, aká je skutočnosť. Ide o oblasť ľudskej činnosti, ktorá predpokladá neistotu a pochybovanie. Pomocou kladenia otázok a hľadania odpovedí sa snaží nájsť pravdu. Filozofia je racionálne a kritické hľadanie poznania, preto často odmieta odpovede, ktoré nemôžu byť vyvodené čisto z rozumného uvažovania. Možnými aktivitami sú čítanie filozofických diel, diskusie a dišputy, premýšľanie o zmysle života a vecí a pod.

Mytológia sa zaoberá štúdiom mýtov. Mýty sú príbehy - symbolické rozprávanie, ktoré ľuďom dáva odpovede na otázky týkajúce sa života a javov, ktoré si ľudia nevedia / nevedeli vysvetliť vlastným rozumom. Mýty sa vyvíjali podobne ako náboženské predstavy rôznych kultúr. Poznáme tak napr. mytológiu egyptskú, grécku či rímsku. Do dnešných čias sa nám zachovali príbehy rozprávajúce o bohoch, hrdinoch a vzniku sveta. Mytológia bola neoddeliteľnou súčasťou kultúry a preto ovplyvňovala nielen myslenie ľudí, ale aj umenie - sochárstvo, literatúru a pod. Možnými aktivitami je štúdium mýtov v literatúre alebo aj z prameňov jednotlivých kultúr, cielené návštevy miest zmieňovaných v mýtoch, štúdium reálií spojených s mytológiou a pod.

Pojem „východná filozofia“ môže byť pre človeka, ktorý pozná iba "západnú" filozofiu, trochu zavádzajúce. Orient totiž nemá presne vymedzenú hranicu medzi náboženstvom a filozofiou, akú definovali osvietenskí filozofi západu. Východná filozofia nemusí byť striktne zameraná na konkrétne smery či prúdy myslenia, ale je často vnímaná skôr ako spôsob myslenia a života. Aj keď to o sebe mnoho ľudí netuší, trávia svoj voľný čas aktivitami východnej filozofie. V dnešnej dobe sú tieto metódy v západnej kultúre používané bez poznatkov o ich kontexte (napr. joga a meditácie) a sú chápané skôr zo sekulárneho hľadiska (ako spôsob cvičenia či relaxácie), pričom verejnosť si neuvedomuje ich pôvodný duchovný rozmer.

Náboženský rozmer je človeku vlastný a nemôže ho vykoreniť zo svojho života, aj keď nie je členom žiadnej náboženskej komunity. Pohľad ľudí na pojem náboženstvo sa do značnej miery behom niekoľkých posledných desaťročí zmenil. Kým ešte v polovici 20. storočia bolo možné štáty sveta rozdeliť na kresťanské, moslimské, budhistické a pod., dnes to tak jednoduché nie je. Ľudia v západnej spoločnosti sa často odkláňajú od inštitucionalizovaného náboženstva, minimálne v jeho tradičnej podobe. Oveľa viac ľudí verí v to, že "nad nami niečo je", ale nerieši, čo a prečo. Aj napriek tomu ale môže náboženstvo hrať dôležitú úlohu v trávení voľného času, a to či už pri čítaní duchovnej literatúry, účasti na modlitbe či bohoslužbe, duchovných stretnutiach a obnovách, či v spoločenstve rodiny žité živé náboženstvo.

Úcta alebo rešpekt sa môže prejavovať voči druhým ľuďom, inštitúciám a symbolom, alebo v náboženskej oblasti voči Bohu. Pre občiansku úctu voči druhým ľuďom sa používa slovo rešpekt, v náboženskej reči sa potom tiež používa slovo uctievanie. Slovom kult sa označuje určité poňatie vzťahu človeka s bohom, ktoré vedie k velebeniu či uctievaniu niečoho, čo boha symbolizuje. Možno povedať, že ide o službu, ktorú človek dlhuje bohu, miestu, svätyni atď. Pre zbožné uctievanie alebo klaňanie sa v katolíckej cirkvi používa termín adorácia. Uctievanie neživých vecí biblické náboženstvá odmietajú a považujú za modloslužbu. Náboženský fetišizmus je pôvodne uctievanie neživých prírodných alebo umelých predmetov - fetišov, ktorým sú pripisované magické vlastnosti. Ako ľudia si vo vzťahu k náboženstvám nesieme v sebe vedome alebo nevedome svoje tradície, svoje skúsenosti, svoju vieru alebo nevieru a tiež svoje predsudky. Ľudia môžu podľa svojho náboženského vyznania uctievať Boha, či bohov, a to rozličnými spôsobmi, ktoré daná viera preferuje.

Mágia je súčasťou série ezoterických smerov a škôl. Za mágiu preto možno považovať akúkoľvek snahu človeka používať to, čo považuje za Boha či božstvo, k svojim službám, na plnenie svojich prianí a psychologických potrieb, často k získaniu moci nad druhým človekom (Bailey, 2017).

Parapsychológia pokrýva sféru zaoberajúcu sa nadzmyslovými javmi. Medzi fenomény, ktoré sa nazývajú parapsychologické, sa zvyčajne uvádza prenos myšlienok na diaľku (telepatia), pôsobenie na predmety duševnou silou (telekinéza) a jasnovidné poznávanie napriek vzdialenosti v priestore či v čase (telegnóza). Niekedy sa medzi takéto záhadné javy počíta aj levitácia (vznášanie sa), materializácia (zhmotňovania sa), najnovšie napr. aj tzv. psychická chirurgia (operácia holými rukami), pyramídológia pod. Skúmanie týchto javov často v kombinácii s bádaním v oblasti UFO, je typické pre tzv. záhadológiu, aktivitu voľného času, ktorej je možné sa venovať v množstve klubov, spoločností, projektov, besied, kníh a časopisov (Vojtíšek, 2004).

Okultizmus predstavuje skrytú náuku, ktorá sa zaoberá nadzmyslovými javmi, ktoré nemožno vedecky vysvetliť. Vychádza z presvedčenia, že vo svete existujú neznáme sily, s ktorými môže človek nejakým spôsobom manipulovať a ovládať ich pomocou mágie alebo tajných praktík (Amorth, 2016).

Metafyzika je odbor filozofie zaoberajúci sa problematikou bytia vo fyzickej skutočnosti a tiež jeho prejavmi, ale súčasne aj existenciou a podmienkami jeho existencie. Ontológia je súčasťou metafyziky a zaoberá sa náukou o bytí.

Osoby zaoberajúce sa týmito oblasťami filozofie môžu rozširovať svoje vedomosti prostredníctvom čítania kníh, vyhľadávaním informácií na internete, navštevovaním prednášok či seminárov.

Náuka o poznaní sa nazýva epistemológia (predtým tiež gnozeológia), ide o filozofickú disciplínu. Človek zaoberajúci sa epistemológiou zisťuje, do akej miery je poznanie možné, aké má poznanie limity a ako sa dá overiť jeho spoľahlivosť. Súčasťou epistemológie je tiež snaha o vysvetlenie kauzality, ktorá sa zaoberá príčinnosťou, t.j. vzťahmi príčiny a následku. Je tak základným princípom prírodných vied.

Náuka o človeku v najširšom slova zmysle sa nazýva antropológia (nie ako súčasť prírodných vied, ale ako filozofická disciplína). Človekom sa v nej zaoberá filozofickými otázkami, medzi ktoré patrí zmysel ľudskej existencie, identita a postavenie človeka v prírode a univerze (celom svete), podobnosti a odlišnosti človeka od ostatných tvorov, a tiež otázkami sledujúcimi miesto človeka vo svete.

Aktivity v tejto oblasti zahŕňajú čítanie filozofických diel, premýšľanie, vlastné filozofické úvahy, účasť na prednáškach, seminároch či diskusiách, prípadne ich vedenie a pod.

Logika je filozofická disciplína, zaoberajúca sa ľudským myslením a usudzovaním. V rámci logiky vymedzujeme najprv tzv. klasickú čiže aristotelovskú logiku, v ktorej sú kľúčovými štruktúrami pojmy (veci), súdy (priraďovanie vlastností veciam) a úsudky (vyslovovanie nových záverov na základe indukcie či dedukcie). Klasickú logiku doplnila a v mnohých ohľadoch prekonala výroková logika spojená s filozofmi ako G. Fregeom, B. Russelom a ďalšími na prelome 19. a 20. storočia. Logika vďaka týmto mysliteľom získala matematický aparát a bola v mnohých ohľadoch prepojená s teóriou množín. Klasická aj výroková logika je založená na presvedčení, že výrok môže byť buď pravdivý, alebo nepravdivý. Okrem klasickej a výrokovej logiky ešte existujú tzv. neklasické logiky, ktoré spravidla počet možných stavov pravdivosti rozširujú. Zaujímavým rozšírením je napr. tzv. fuzzy logika, ktorá určuje pravdivosť nie absolútne, ale mierou pravdepodobnosti. Osoba, ktorá má záujem o túto disciplínu, sa jej môže venovať vo voľnom čase v rámci účasti na kurzoch, prednáškach či seminároch, alebo vo svojom domácom prostredí na základe vlastnej iniciatívy s cieľom rozšíriť svoje vedomosti a znalosti. Môžeme sem ale zahrnúť aj lúštenie logických hádaniek, hlavolamov či návštevy a riešenia tzv. escape rooms (únikových izieb).

Etika je filozofická disciplína zaoberajúca sa normami správania a konania vo vzťahu k dobru. S etikou sa často spája mravnosť, ktorá má skôr regulačný charakter v spoločnosti a rieši otázku noriem správania a konania medzi ľuďmi z pohľadu spoločenskej praxe. Osoby zaoberajúce sa týmito odvetviami filozofie môžu rozširovať svoje vedomosti prostredníctvom čítania kníh, vyhľadávaním informácií na internete, navštevovaním prednášok či seminárov. Sami môžu organizovať osvetové akcie a kampane propagujúce určité chápanie dobra a jeho dôsledkov v spoločnosti.

Dejiny filozofie sú špecifickou filozofickú disciplínou, ktorá sa usiluje o reflexiu historických i súčasných názorových prúdov vo filozofii a o ich hlbšie pochopenie. Aktivity zamerané na dejiny filozofie všeobecne v sebe zahŕňajú skôr činnosti zaoberajúce sa rôznymi chápaniami dejín filozofie, zvláštnym dejinným väzbám a súvislostiam a špecifickými otázkami významu dejinných filozofických koncepcií pre súčasný filozofický diskurz. Môže ísť o účasť na prednáškach či seminároch zaoberajúcich sa dejinami filozofie, alebo je možné túto problematiku študovať v rámci samoštúdia, prostredníctvom odbornej literatúry a vyhľadávaním informácií. Nejde tu o aktivity zamerané na konkrétne dejinné obdobie, ktorým sú venované iné kategórie.

Staroveká (antická) filozofia je obdobím medzi vznikom filozofie v starovekom Grécku až po obdobie zániku Rímskej ríše. Toto obdobie v dejinách filozofie mnohí považujú za kľúčové pre ďalší rozvoj filozofického myslenia. Problémy a otázky nastolené filozofmi z obdobia gréckej filozofie sa pokladajú za najvýznamnejší prínos kultúre európskeho myslenia a západnej civilizácie vôbec.

Osoby, ktoré sa zaoberajú týmto obdobím, môžu svoje znalosti a vedomosti ohľadom starovekej filozofie rozširovať v domácom prostredí na základe čítania a uvažovania nad textmi, počúvaním prednášok, vyhľadávaním informácií či prostredníctvom účasti na rôznych kurzoch a seminároch v rámci voľnočasových aktivít. Taktiež môžu organizovať prednášky a osvetovú činnosť či viesť diskusné skupiny alebo publikovať svoje filozofické úvahy.

Obdobie stredovekej a renesančnej filozofie je vymedzené časom od pádu Rímskej ríše po nástup novovekého myslenia v osobe R. Descarta. Ide o filozofiu diskutujúcu základné chápanie štátu a spoločnosti v stredoveku vrátane sociálnych, náboženských a etických noriem. V období renesancie potom ide najmä o zrod humanisticky orientovanej filozofie a počiatok cesty k novovekému obratu vo filozofii.

Osoby, ktoré sa zaoberajú týmto obdobím, môžu svoje znalosti a vedomosti ohľadom starovekej filozofie rozširovať v domácom prostredí na základe čítania a uvažovania nad textmi, počúvaním prednášok, vyhľadávaním informácií či prostredníctvom účasti na rôznych kurzoch a seminároch v rámci voľnočasových aktivít. Taktiež môžu organizovať prednášky a osvetovú činnosť či viesť diskusné skupiny alebo publikovať svoje filozofické úvahy.

Novovekú filozofiu vymedzujeme spravidla tzv. novovekým obratom uskutočneným najmä v diele R. Descarta v druhej polovici 17. storočia a v našom prípade ho ohraničujeme koncom 19. storočia. Ide o obdobie zrodu modernej európskej kultúry, nového spoločenského usporiadania, novej koncepcie štátu, filozofického chápania vedy, zrodu moderných prírodných vied a aj doba priemyselnej revolúcie. Rovnako ide o obdobie rastu ďalších významných zámorských objavov a potvrdenie postavenia koloniálnych veľmocí. V období 19. storočia takisto prebieha zápas za sociálnu spravodlivosť, prichádza k zrodu myšlienky sociálnej rovnosti a spravodlivého podielu na bohatstve spoločnosti. Absolútne monarchie sa menia na konštitučné monarchie.

Osoby, ktoré sa zaoberajú týmto obdobím, môžu svoje znalosti a vedomosti ohľadom starovekej filozofie rozširovať v domácom prostredí na základe čítania a uvažovania nad textmi, počúvaním prednášok, vyhľadávaním informácií či prostredníctvom účasti na rôznych kurzoch a seminároch v rámci voľnočasových aktivít. Taktiež môžu organizovať prednášky a osvetovú činnosť či viesť diskusné skupiny alebo publikovať svoje filozofické úvahy.

Filozofia 20. a 21. storočia je vymedzená zrodom moderných filozofických prúdov na prelome 19. a 20. storočia (novokantovstvo, nové poňatie filozofie vedy, vyčlenenie spoločenských vied v rámci filozofie vedy, existencializmus, fenomenológia, analytická filozofia, filozofická antropológia a i.). Filozofická reflexia v tomto období tiež rieši otázky sociálnej spravodlivosti. V oblasti noetiky vedie k relativizácii poznania a k vzniku postmodernej filozofie a reflexii tzv. postfaktickej doby, ktorej nástup súvisí s informačnou revolúciou v prvých desaťročiach 21. storočia.

Osoby, ktoré sa zaoberajú týmto obdobím, môžu svoje znalosti a vedomosti ohľadom starovekej filozofie rozširovať v domácom prostredí na základe čítania a uvažovania nad textmi, počúvaním prednášok, vyhľadávaním informácií či prostredníctvom účasti na rôznych kurzoch a seminároch v rámci voľnočasových aktivít. Taktiež môžu organizovať prednášky a osvetovú činnosť či viesť diskusné skupiny alebo publikovať svoje filozofické úvahy.

Psychológia je veda skúmajúca ľudskú psychiku - správanie ľudí, ich myšlienkové procesy, emócie, deviácie a pod. V 20. storočí bola mohutne sa vyvíjajúcou vedou a do súčasnosti sa predovšetkým vďaka jej popularizácii dostala do povedomia širokej verejnosti. Voľnočasové aktivity v oblasti psychológie sú veľmi rozmanité a všadeprítomné. Stretnúť sa môžeme s rôznymi psychologickými testmi, motivovaných snahou zistiť viac o sebe, svojej osobnosti a svojich predpokladoch, ale aj o druhých ľuďoch vo svojom okolí.

Sociológia ako veda sa zaoberá štúdiom vývoja spoločnosti, sociálneho života alebo skupín. Jej zakladateľom je Auguste Comte. V priebehu posledných dvoch storočí prešla značným vývojom. Sociológia vo všeobecnom zmysle slova sa rozvetvila do radu užšie špecializovaných vedeckých disciplín, zaoberá sa mnohými témami, ako napr. rodina, kultúra, politika, spoločenské javy alebo procesy a pod.

Do tejto aktivity patria záujmy o ktorýkoľvek vedný odbor, ktorý spadá do oblasti sociálnych vied a nebol spomenutý v inej konkrétnej aktivite.

Voľnočasová aktivita svetová história zahŕňa celý rad činností spojených s dejinami ľudstva vo všetkých etapách jeho vývoja, teda od praveku až po súčasné dejiny. Nadšencov pre historické témy možno hľadať medzi všetkými generáciami. Ich konkrétna aktivita sa odvíja od veku jedinca a voľbe činnosti. Niekto rád cestuje za pamiatkami a na historicky významné miesta, číta odborné knihy a časopisy, či cielene sleduje relácie a dokumenty s danou tematikou. Iní zase radi navštevujú múzeá alebo prednášky historikov a počúvajú špecializované relácie v rádiu alebo televízii a nájdu sa aj takí, ktorí sa v tejto oblasti ďalej vzdelávajú (napr. čítaním príslušnej literatúry, návštevami krúžkov či cyklov prednášok a pod.).

Archeológia je bez pochybností jedna z najpodivuhodnejších disciplín, ktorými sa môže človek vo svojom voľnom čase zaoberať. Pre niektorých ľudí je to lákavá disciplína, pri ktorej je však potrebné dbať na prísne pravidlá, najmä vtedy, ak sa človek pohybuje v teréne. Môžeme sem zaradiť napr. cestovanie za významnými archeologickými náleziskami; ďalej môžeme spomenúť aj iné činnosti, ako napr. návštevy archeologických nálezov v múzeách, čítanie odbornej literatúry, počúvanie rozhlasových alebo televíznych programov s danou problematikou ale tiež hľadanie archeologických artefaktov pomocou rôznych nástrojov, napr. detektorov kovov.

Medzi činnosti národnej a lokálnej histórie zaraďujeme všetky aktivity, ktoré sa týkajú histórie, kultúry, hospodárstva a jazyka obývaného územia. Rozsah týchto činností je naozaj široký. V rámci národnej histórie môže ísť napr. o navštevovanie významných historických pamiatok, čítanie kníh, sledovanie dokumentov alebo cielené navštevovanie múzeí a výstav súvisiace s národnou históriou. Aktivity môžu tiež zahŕňať napr. členstvo v spolkoch, návštevy miestnych múzeí či vybraných lokalít, čítanie kníh s danou tematikou pod.

Biblia čiže Písmo sväté, je považovaná za posvätnú a inšpirovanú Bohom. Je rozdelená do dvoch častí - Starý a Nový zákon. Obsahuje celkovo šesťdesiat šesť (bez deuterokanonických kníh, napr. Kniha múdrosti) alebo sedemdesiat dva (vrátane deuterokanonických) kníh. Starý zákon obsahuje súbor kníh, ktorý kresťania prevzali z judaizmu, bol prevažne napísaný hebrejsky a malá časť aramejsky alebo po grécky. Nový zákon je špecificky kresťanský a na Starý zákon nadväzuje, bol napísaný po grécky. Biblia je najprekladanejšia kniha na svete.

Starý zákon obsahuje posvätné knihy, ktoré kresťania prevzali z judaizmu a sú pre obe náboženstvá spoločné. Podľa klasického židovského delenia (Palestínsky kánon) má Starý zákon tri časti: Tóru, Prorokov a Spisy. V kresťanskej tradícii (Alexandrijský kánon) sa delí zvyčajne na päť kníh Mojžišových (Pentateuch), dejepisné, prorocké a múdroslovné knihy. Pentateuch sa venuje dejinám sveta od jeho stvorenia, vyvedenie izraelského ľudu z egyptského otroctva a jeho putovania do Zasľúbenej zeme (Kanaánu). Prorocké spisy nesú meno daného proroka, ktorý prináša Božie posolstvo. Dejepisné knihy rozprávajú o historických udalostiach, najmä z obdobia od príchodu do Zasľúbenej zeme po babylonské zajatie. Múdroslovné knihy obsahujú oznámenie všeobecnejšieho charakteru, poučné a piesňové texty. Žánrové zaradenie však spravidla nie je ostro vymedzené. Rozsah biblického kánonu sa medzi tými, ktorí Starý zákon používajú, líši. Katolícki kresťania uznávajú tridsať deväť kníh (+ sedem tzv. "neskorých spisov", t.j. deuterokanonických kníh). Väčšia časť Starého zákona bola napísaná hebrejsky, zvyšok aramejsky. Deuterokanonické knihy boli napísané po grécky.

Nový zákon sa skladá z dvadsiatich siedmich kníh, ktoré boli napísané po grécky. Kľúčovými knihami sú štyri evanjeliá - podľa Matúša, Lukáša, Marka a Jána. Evanjeliá popisujú narodenie Ježiša Krista, jeho život, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Ďalšou kľúčovou knihou sú Skutky apoštolov, ktoré sa venujú vzniku cirkvi a jej postupnému rozširovaniu. Nový zákon tiež obsahuje listy a kratšie texty významných osobností prvotnej cirkvi (napr. Pavol, Peter, Ján, Jakub) smerujúce prvým kresťanom a cirkvám, v ktorých autori vysvetľujú, ako nasledovať Ježiša Krista a ako majú kresťania žiť. Záverečným spisom Nového zákona je kresťanská apokalypsa, kniha Zjavenie svätého apoštola Jána. Je to prorocká kniha, ktorá prostredníctvom obrazov popisuje vtedajšie i budúce osudy Kristovej cirkvi.

Ide o historické spisy, vznikajúce už v počiatkoch kresťanského písomníctva, ktoré sú podobné biblickým textom, avšak na ich vierohodnosti sa Cirkev nezhodla a neboli preto z rôznych dôvodov zaradené do Biblie. V určitých prípadoch priamo odporovali Ježišovmu učeniu, mali odlišný výklad kresťanských tradícií a často mali neskorší pôvod.

Charitatívna a sociálna činnosť vychádza z tradície kresťanstva; ide o snahu z bratskej lásky pomáhať ľuďom v núdzi. Ľudia vykonávajúci charitatívnu alebo sociálnu činnosť túto aktivitu robia často na úplne dobrovoľnej báze vo voľnom čase (preto do tejto aktivity nezahrňujeme činnosti vykonávané ako súčasť zamestnania). Konkrétne môže ísť o poskytnutie finančnej či materiálnej pomoci - darovanie oblečenia, vybavenia domácnosti, hygienických potrieb, jedla, alebo môžu ľudia vykonávajúci túto činnosť poskytovať svoje služby - doučovanie, trávenie času s tými, ktorí to potrebujú, praktická pomoc v domácnosti a v ťažkých situáciách atď.

Pojem bohoslužba v sebe zahŕňa stretávanie sa osôb, ktoré majú spoločný záujem, a to náboženstvo. Priebeh a miesto bohoslužby sa odvíja od konkrétneho vyznania týchto ľudí. Katolícka bohoslužba má širšie chápanie ako len sv. omšu. Bohoslužby slúžia ľuďom na stretávanie sa, smerujú k rozvíjaniu ich duchovného života. Svätá omša je jednou z podôb bohoslužby, jej vrcholnou podobou.

Uctievanie je tiež špecificky náboženskou činnosťou. Ľudia, ktorí niečo/niekoho uctievajú, sa menia smerom k obrazu uctievaného. Pokiaľ uctievajú Boha, budú rásť k jeho podobe.

Misijná činnosť v sebe neodlučiteľne zahŕňa šírenie viery a s ním tiež často prináša pomoc v rôznych oblastiach života. Deje sa prostredníctvom misionárov ale aj vďaka dobrovoľníkom. Dobrovoľníci sa môžu zapojiť do rozvojových projektov v misijných oblastiach v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti alebo vzdelávania v duchu kresťanských hodnôt. Misijná činnosť, pokiaľ nejde o profesionálneho misionára vyslaného na základe osobitného poverenia Cirkvi, je založená na úplne dobrovoľnej báze, účastníci pomáhajú núdznym na základe solidarity a prosociálnosti.

Náboženská výchova je vedenie detí či dospelých osôb k viere. Môže sa odohrávať v inštitúciách zabezpečujúcich vzdelávanie, vo voľnočasových krúžkoch či v rodine. Náboženské vzdelávanie je špecifický vzdelávací proces, ktorého ciele a obsahy sú zamerané na zoznámenie sa s konkrétnym náboženstvom. Každá osoba by mala mať právo dobrovoľne sa rozhodnúť, aký postoj si zvolí, a tieto činnosti by mali byť založené na dobrovoľnej báze. Katechéza, ako špecificky kresťanská forma sprevádzania, slúži k výchove viery u jednotlivcov či skupín osôb na základe prepojenia kresťanského posolstva s ich aktuálnou životnou situáciou.

Duchovná obnova je časový priestor prežitý v tichu, ktorého zmyslom je nájsť sám seba vo vzťahu k Bohu. Náplňou sú prednášky, osobné rozjímanie, modlitby, sv. omše a pod.

Exercície čiže duchovné cvičenia sú prostriedkom na duchovnú formáciu. Ich účelom je dôjsť k prehĺbeniu duchovného života každého účastníka. Duchovné cvičenia vedie spravidla kňaz, trvajú niekoľko dní a spočívajú najmä v modlitbe, bohoslužbách, rozjímaní, sebareflexii a tiež mlčaní.

Modlitba je úkon, v ktorom sa človek obracia k Bohu, aby sa mu otvoril a zveril sa mu. Ľudia sa môžu modliť v každej životnej situácii.

Sekty sú náboženské hnutia, ktoré sa vymedzujú proti hlavnej tradíciu, z ktorej sa odlúčili. Medzi hlavné znaky siekt patrí autoritárstvo, uzavretosť, fanatizmus a selekcia informácií. Pojem nové náboženské hnutie označuje skupiny novo vzniknutých náboženských skupín a to nehodnotiacim spôsobom. Nové náboženské hnutia bývajú niekedy označované ako nová religiozita či alternatívne religiozita.

Na svete existuje okolo 7000 jazykov, ktorými hovorí viac ako 7 miliárd ľudí. Aj napriek tejto jazykovej pestrosti existuje jazyk (jazyky), ktorý človek môže nazvať materským. Väčšina ľudí ho v bežnej komunikácii používa od narodenia až do svojej smrti a je ich hlavným dorozumievacím prostriedkom. Viacero ľudí preto venuje nemalé úsilie starostlivosti o svoj materinský jazyk. Stretávame sa však aj s prípadmi, kedy úroveň jazyka stagnuje alebo klesá v záujme časovej úspory. Získavame čas na úkor kvality obsahu (napr. na sociálnych sieťach).

Spoločným rysom beletrie, inak tiež nazývanej krásna literatúra, je jej umelecká hodnota. Tým sa líši od odbornej či publicistickej literatúry, ale aj od tzv. nízkej literatúry, brakovej literatúry, kam zaraďujeme napríklad detektívky, či romány tzv. červenej knižnice. Beletria je náročná v zmysle pochopenia skrytých metafor a alegórií, preto ju čítajú prevažne ľudia (Tepper, 2000), ktorí dokážu týmto literárnym formám porozumieť a oceniť ich vysokú umeleckú hodnotu. Podľa výskumu Hoppera (2005) bola najčastejším dôvodom pre výber knihy u dospievajúcich čitateľov predchádzajúca znalosť autora.

Literatúra faktu je v rámci celej kategorizácie aktivitou pokrývajúcou celú šírku literárnych žánrov, ktorá zaujíma pestrú paletu čitateľov. Z literárnych žánrov ide predovšetkým o cestopisy, autobiografie, biografie, listy, denníky a memoáre. V cestopisoch môžu nachádzať ponaučenie nielen geografi a historici, ale aj záujemcovia o poznanie histórie rôznych krajín. Rastie tiež obľúbenosť a význam životopisov zameraných nielen na predtým preferované osobnosti - panovníkov či svätcov - ale svoje miesto získavajú aj životopisy celebrít a politikov. V literatúre faktu nesmieme zabudnúť tiež na listy, denníky a memoáre - za všetky napr. Denník Anny Frankovej. Výskumy naznačujú, že medzi čítaním vo voľnom čase a školskou úspešnosťou existuje silný vzťah (Hughes-Hassell & Rodge, 2007).

Poézia ako základný druh literatúry si vždy nachádzala svojich čitateľov, hoci je pre mnohých nezaujímavá vďaka výrazným umeleckým prostriedkom. Aktivita čítanie poézie v rámci tejto kategorizácie zahŕňa všetky základné typy - lyrické, epické i lyricko-epickej básne.

„Nevýhodou“ poézie je, že forma prevažuje nad dejom. Aj napriek tomu však existuje množstvo ľudí, ktorých rýmovaný popis krajiny či osoby zaujme viac než zdĺhavý príbeh prozaického diela. Jej „výhodou“ v porovnaní s prózou je to, že poézia je väčšinou písaná formou krátkych básnických zbierok a preto sa do nej aj menej nadšený čitateľ môže začítať ľahšie než do dlhého románu.

Zdá sa, že obľúbenosť čítania zábavných kníh a komiksov neklesá medzi deťmi ani medzi dospelými. Ponuku na odreagovanie sa zábavou a pre odpočinok nájdeme v próze, akou sú napr. romány, poviedky, novely, mýty alebo báje, ale aj v komiksoch. Komiksy sú umeleckým literárnom smerom, ktorý môže mať rôzne podoby. Kresby, zväčša doplnené textom, sú za sebou chronologicky radené a dohromady vytvárajú celok a príbeh. Stretnúť sa s nimi môžeme v novinách, komiksových časopisoch, ale často dostanú tiež knižnú podobu.

Hoci by sa mohlo zdať, že sa ide o druh literatúry, ktorý sa bude týkať skôr študentov a vedcov, opak je pravdou. S rozšírenou potrebou celoživotného vzdelávania (pozri napr. MOOC, kat. 139) a so záujmom o aktívne trávenie staroby (napr. v rámci univerzít tretieho veku) nadobúda táto literatúra rastúci význam. Vďaka rozšíreniu elektronických foriem zdrojov je dostupnosť odbornej literatúry a učebníc oveľa väčšia.

Kategória odborných a odborno-popularizačných časopisov už v dnešnej dobe nie je len kategória pre úzku skupinu vedcov, ale aj pre tých, ktorí chcú obohatiť svoje vzdelanie a skúsenosti. Navyše význam tejto kategórie rastie s rozšírením jej dostupnosti prostredníctvom internetu. Väčšina súčasných vydavateľov ponúka časopisy aj v elektronickej verzii na svojom webe a tak môže čitateľ veľmi ľahko získať odborné informácie zo všetkých odvetví prírodných vied, sociálnych vied a ďalších odborov.

Zábavné a spoločenské časopisy tvoria celú škálu magazínov - od časopisov pre ženy, cez časopisy pre záujmové skupiny, hobby magazíny a pod. Medzi cieľové skupiny čitateľov patria predovšetkým dospelí a seniori, ale môžeme tiež nájsť zábavné a spoločenské časopisy určené deťom a mládeži. Od tohto druhu časopisov ich klientela očakáva odreagovanie sa, zábavu, oddych a pod. Niektorí ľudia ich môžu využiť na rozvoj svojich záujmov, alebo pre zaradenie do určitej záujmovej skupiny. Celebrity, "ľudia ako ja", športové osobnosti a hudobníci patria v čítaní tohto druhu časopisov k najpopulárnejším témam sledovaným vo voľnom čase (Hughes-Hassell & Rodge, 2007).

Čítanie novín je "stálicou" medzi voľnočasovými aktivitami. Mohlo by sa zdať, že v dnešnej dobe patrí skôr medzi záľuby staršej generácie, ale obľubenosť čítania novín sa tiahne naprieč všetkými skupinami dospelých (Hughes-Hassell & Rodge, 2007). Zmenou prešla forma distribúcie, pretože mnoho vydavateľov ponúka svoje noviny okrem tlačenej verzie aj v elektronickej podobe na internete. Internetové formáty poskytujú v porovnaní s tradičnými novinami menej informácií o dôležitosti správy a čitatelia v nich majú menšiu kontrolu nad výberom informácií (Tewksbury & Althaus, 2000).

Do tejto aktivity zaraďujeme iba denníky a týždenníky, ktoré obsahujú informácie o aktuálnych udalostiach posledného týždňa. Ostatné týždenníky, dvojtýždenníky a pod. zaraďujeme do kategórie 317 Zábavné a spoločenské časopisy.

Do voľnočasovej aktivity beletria-tvorba patria diela v prozaickej podobe s vysokou umeleckou hodnotou. Ešte stále však do tejto kategórie mnohí radia aj iné žánre (napr. detektívne príbehy, poetické žánre, sci-fi, romány pre ženy a pod.). Tvorba "kvalitnej" beletrie je bez pochybností náročná a od svojich tvorcov vyžaduje celý rad schopností a zručností. Mnohé z týchto zručností je možné získať v kurzoch tvorivého písania, kam môže zavítať každý, kto sa chce o písaní dozvedieť viac.

Literatúra faktu ako literárna tvorba sa zameriava na súčasné, historické, či napr. vedecké témy. Tak, ako ju chápeme, hovoríme teda o literatúre nefiktívnej. Zaraďujeme sem niekoľko literárnych žánrov (útvarov). Spomenieme napr. autobiografické diela spracovávajúce vlastný autorov život, biografie zamerané na popis života inej osoby, cestopisy s popisom autorových ciest, denníky s autorovými vlastnými úvahami, zážitkami, pocitmi či náladami, listy či memoáre, tzv. pamäte.

Voľnočasová aktivita tvorby poézie zahŕňa produkciu takých diel, ktoré používajú špecifické umelecké prostriedky ako napr. rým, metafory a ďalšie. V poézii sa môžeme stretnúť napr. s milostnou či prírodnou tematikou. Básne spravidla vychádzajú v básnických zbierkach. Poéziu delíme podľa prítomnosti resp. neprítomnosti deja na lyrickú, epickú a lyricko-epickú.

Do kategórie zábavné knihy a komiksy zaraďujeme tvorbu tak pre deti a mládež, ako aj pre dospelých. Tento žáner v sebe zahŕňa tvorbu poviedok, románov, kníh s výrazným zastúpením obrázkov a pod. Špecifickou záležitosťou je tvorba komiksov. Komiks obsahuje tak kreslenú časť ako aj textovú. Častá forma, s ktorou sa môžeme pri komiksoch stretnúť, je krátky komiks (napr. v časopisoch či novinách), komiksový časopis, komiksová kniha a ďalšie.

Odborná literatúra, niekedy sa jej tiež hovorí náučná literatúra, a učebnice sa venujú poznatkom z konkrétnych vedných odborov. Tento literárny žáner spravidla vychádza v knižnej podobe, avšak výnimkou nie sú ani časopisy. Autor spravidla prezentuje vlastné vedomosti a výsledky svojej činnosti. Aby boli všetky informácie presné, opiera sa buď o celý zoznam prác iných autorov, alebo realizuje výskum so všetkými jeho náležitosťami, ktoré nemožno vynechať. Len tak je možné dosiahnuť a zachovať presnosť informácií. Autor tohto žánru používa špecifický štýl písania, typický napr. vecnosťou, terminologickou jasnosťou a pod.

Rovnako ako odborná literatúra a učebnice, tak aj tvorba odborných a popularizačných článkov slúžia najmä na vzdelávacie účely a k prezentácii autorovej vedeckej činnosti. V prípade odborných článkov spravidla prezentovaných v odborných časopisoch, nachádzame rovnaké znaky ako pri tvorbe odbornej literatúry, teda vecnosť a ďalšie. Popularizačné články zoznamujú verejnosť (deti i dospelých) s odbornými poznatkami zo všetkých vedeckých oblastí pútavo a čitateľsky prívetivo. Občas sa v týchto textoch nachádzajú vecné chyby, čo týmto dielam uberá na kvalite.

Autori zábavných a spoločenských článkov spravidla vyberajú také témy, ktoré čitateľov zabavia, dajú im možnosť odreagovať sa, zaujmú, informujú alebo ponúkajú nápady, návody, rady alebo odporúčania zo všetkých oblastí ľudskej činnosti a života. S takýmito článkami sa môžeme stretnúť napr. v spoločenských časopisoch a ich rubrikách, ale aj v časopisoch vznikajúcich ako výsledok činnosti stretávania sa ľudí (rôznych spolkov v obciach) či výsledok činnosti nejakej organizácie, ktorá informuje o najrôznejších udalostiach minulých i budúcich.

Aktivita tvorba novín a novinových článkov zahrňuje také činnosti, ktorým sa autor venuje vo svojom voľnom čase, a nie sú jeho zdrojom obživy. Ide najmä o činnosti, keď človek prispieva do novín článkami, správami, reportážami a ďalšími novinovými útvarmi. Noviny spravidla vychádzajú pravidelne na najrôznejších úrovniach (miestnych, celoštátnych a pod.). Autor, ktorý prispieva do týchto novín a ich rubrík, robí túto činnosť dobrovoľne, so zaujatím pre danú tému. Takým príkladom môže byť napr. článok do obecných novín, oznam o pripravovanej akcii v príležitostnej alebo propagačnej tlači (koncerty, festivaly a pod.).

Je to taká voľnočasová aktivita, pri ktorej sa jej autor spravidla vyjadruje k nejakej problematike či dielu (literárnemu, umeleckému), alebo zoznamuje verejnosť so spoločenskou udalosťou. Zaraďujeme sem napr. komentáre v novinách a časopisoch (hobby časopisy, obecné noviny a pod.), recenzie filmov a knižných titulov na webe, názory na vybraný problém v spoločenských časopisoch, prispievanie do časopisov zastrešených najrôznejšími organizáciami (napr. skauting). Zaraďujeme sem tiež napr. správu vo forme listu.

Štúdium anglického jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály [Kuppens, 2010]), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby anglického jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium anglického jazyka (Basoglu & Akdemir, 2010).

Štúdium francúzskeho jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby anglického jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium francúzskeho jazyka.

Štúdium španielskeho jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby španielskeho jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium španielskeho jazyka.

Štúdium nemeckého jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby nemeckého jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium nemeckého jazyka.

Štúdium ruského jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby ruského jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium ruského jazyka.

Štúdium čínskeho jazyka je chápané v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby čínskeho jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium čínskeho jazyka.

Do štúdia iných jazykov môžeme zaradiť akýkoľvek jazyk, ktorý nebol vyššie spomenutý v samostatných aktivitách. Aj tu platí, že jazyk je tu chápaný v celej jeho šírke a komplexnosti. Tradične sem môžeme zahrnúť rôzne druhy posluchových činností (audio, audiovizuálne materiály), konverzácie, ale aj všetky formy navštevovania výučby cudzieho jazyka, ak je daným človekom chápaná ako voľnočasová aktivita. Nesmieme zabudnúť tiež na samoštúdium - či už v podobe prípravy na kurzy realizované vo voľnom čase (chápané ako voľnočasové) alebo priamo štúdium cudzieho jazyka.

V tomto odbore možno nájsť veľa príležitostí na trávenie voľného času. Zo základných matematických disciplín patrí medzi asi najzaujímavejšie logika a geometria. Mnoho ľudí sa vo voľnom čase venuje nielen riešenie logických úloh, ale aj ich vytváraniu a objavovaniu nových a zaujímavých postupov a riešení (Kilpatrick, Swafford, & Findell, 2001). Podobne je to aj s geometriou, ktorú možno premietnuť aj do ostatných disciplín, ako sú vedy o Zemi, či napr. výtvarného umenia - kombináciou rôznych geometrických obrazcov a tvarov sú niektorí ľudia schopní tvoriť nevídané a originálne diela. Krásnym príkladom môžu byť fraktály (Carfi, Lapidus, Pearse, & Van Frankenhuyzen, 2013).

Celý rad vynálezov modernej doby vznikol práve vďaka záľube ľudí vo fyzike a ich vytrvalosti (De Araújo, De Oliveira, & Nobre, 2017). Aj v dnešnej dobe máme medzi sebou fyzikov - nadšencov, ktorí sa snažia využiť fyzikálne zákony okolo nás, alebo naopak, ich dôsledky obísť či zmierniť. Spomedzi všetkých môžeme spomenúť napr. hit nedávnej doby - vynález automatických snehových reťazí, ktoré vznikli práve zo záľuby ich autora vo fyzike a technike. Aj v tejto oblasti nájdeme zberateľov technických predmetov - počítačov, rádií, elektrotechniky a ďalších prístrojov, ktorých vývoj prechádza rýchlou premenou.

Pohľad na hviezdnu oblohu láka asi väčšinu ľudí (Vergnas & Piednoël, 2009), a iste sa záujem o hviezdy ešte zvýšil od čias vynálezu ďalekohľadu. Aj keď si dnes amatérsky astronóm môže ľahko zaobstarať domáci ďalekohľad, veľa ľudí aj v dnešnej dobe navštevuje hvezdárne a planetáriá, kde môžu vďaka moderným prístrojom pozorovať hviezdnu oblohu a dozvedieť sa o tajomstvách vesmíru. Záujemcovia o vesmír a astronómiu si tiež môžu vybrať z ponuky množstva filmových dokumentov, vedecko-populárnych časopisov, do ktorých sa dá v mnohých prípadoch aj prispievať svojimi článkami.

Kto by nemal rád chémiu, ...najmä ak "smrdí", "prská", "vybuchuje". Na základnej škole mal také pokusy rád skoro každý. A pre niekoho zostali tieto efektné experimenty koníčkom aj v dospelosti (Suay-Matallana, 2016). Chémia, to nie sú len nudné a nič nehovoriace výpočty či pokusy (Lederman & Abell, 2014), ale predovšetkým efekty a ilúzie, zábava pre deti i dospelých - napr. v rôznych vedeckých centrách, ktoré vo svete pribúdajú a búrlivo sa rozvíjajú. Záľuba v aplikovanej chémii potom môže viesť aj k objaveniu nových chemikálií, či novej aplikácii už objavených chemikálií, napr. v potravinárstve, poľnohospodárskej chémii, spracovateľskom priemysle a pod.

Do tejto aktivity spadajú veľmi rozmanité činnosti z mnohých oblastí vied o krajine, ktoré majú v mnohých prípadoch interdisciplinárny charakter. Ide aj o činnosti špecificky zamerané, napr. z oblasti mineralógie, geológie alebo petrológie (náuke o kameňoch). V rámci mineralógie ide o činnosti spojené s minerálmi aj drahými kameňmi, ich vyhľadávaním v prírode, skúmaním i spracovaním. Zberateľstvo minerálov sa pre mnohých ľudí stalo obľúbeným koníčkom. V rámci geológie sa mnohí ľudia venujú činnostiam spojenými so skúmaním stavby, zloženia a historického vývoja našej planéty. Ide napr. o zloženie Zeme, dynamické pohyby na Zemi - skúmanie sopečných činností, zemetrasení, hľadanie fosílií a pod. Záujem o petrológiu (výskum hornín) nie je tak bežný koníček. O mnoho zaujímavejší je vývoj samotných hornín. Mnoho amatérskych geológov a fotografov sa zaoberá skúmaním tvarov hornín a procesov, ktoré ich utvárali, a kladú si otázky, ako napr. ako staré sú vyvreté horniny, čím boli ovplyvnené premenené horniny, kedy a prečo sa usadili sedimenty a pod. Samostatnou kapitolou je potom prítomnosť skamenelín v horninách a skúmanie spôsobu ich vzniku. Zvláštnou skupinou nadšencov v tejto oblasti sú aj hľadači vzácnych nerastných surovín, ako je ropa, zemný plyn a uhlie.

Geografiu ako disciplínu môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií, geografiu fyzickú, ktorá skúma prírodnú krajinu a jej priestory (napr. tvar reliéfu, atmosféru...), a geografiu humánnu, ktorá sa zaoberá priestorovým rozmerom ľudskej činnosti (doprava, migrácia...). Obe disciplíny spája kartografia, ktorá tieto javy znázorňuje v podobe rôznych máp. V histórii malo mapovanie predovšetkým vojenský význam (už od čias starovekého Ríma; zaujímavé je tiež kompletné vojenské mapovanie v časoch Jozefa II. a i.). V dnešnej dobe sú historické mapy cenným zdrojom informácií o premenách krajiny a štruktúry osídlenia. Formát máp sa počas histórie menil; dnes je ich hlavným zdrojom internet a jedným z najdôležitejších odborov geoinformatika (Leslie et al., 2007). Na mapovanie a tvorbu máp sa využívajú moderné prostriedky (fotografovanie a videozáznamy krajiny, v ostatnom čase sa využívajú drony [Birtchnell, & Gibson, 2015] pre mapovanie zle prístupných miest). Možnosti mapovania krajiny sa tak otvárajú aj pre širokú verejnosť.

Technické krúžky v sebe zahŕňajú širokú oblasť aktivít spojených s používaním techniky a zdokonaľovaním sa v tejto oblasti. Jednotlivé krúžky bývajú spravidla odstupňované podľa úrovne vedomostí a zručností účastníkov (začiatočník, pokročilý a pod.). Zaraďujeme sem aktivity spojené s používaním najrôznejšej techniky (napr. náčinie a prístroje remeselnej výroby a pod.), opracovávanie rôznych materiálov, remeselnú výrobu a pod. (Goodman, & Rosner, 2011). Ďalej je možné do kategórie technických krúžkov zaradiť tiež stavbu robotov a ich programovanie a v neposlednom rade tiež exkurzie do technických múzeí a účasť na súťažiach či sústredeniach spojených s technikou.

Do elektrotechnických krúžkov možno zaradiť činnosti spojené s elektronikou a rádioamatérstvom (Haring, 2007; Hsiao, Chang, Lin, & Hu, 2014), vrátane záujmu o elektrické prístroje a ich pohon. Forma a cieľ týchto činností môže byť rôzna, ide napr. o výrobu elektrickej energie, konštrukcie elektrických zariadení, či prácu so schémami alebo tiež prepájanie obvodov a ďalšie. Ďalej sem možno zaradiť tiež využitie elektrotechniky napr. v komunikácii, pri navigácii a pod. Súčasťou elektrotechnických krúžkov bývajú tiež exkurzie do múzeí či na výstavy a zapojenie sa do súťaží elektrotechnického charakteru.

Pod touto aktivitou si možno predstaviť širokú oblasť najrôznejších typov strojov, vytvorených, aby ich mohol človek špecificky využívať. Zaraďujeme sem tak stroje jednoduché, ako aj elektromechanické, ich opravy a úpravy. Ide o všetky jednoduché stroje (napr. páka, naklonená rovina, kladka a ďalšie), energetické stroje (motory, elektrické stroje, transformátory [Steiner, Deplazes, & Stemmler, 2000], elektromotory [Hadji-Minaglou, & Henneberger, 1999] , generátory a ďalšie), dopravné stroje (na prepravu osôb alebo nákladu), či výrobné stroje (napr. obrábacie).

Oblasť údržby automobilov a motocyklov obsahuje všetky činnosti spojené so zachovaním prevádzkyschopného stavu týchto dopravných prostriedkov či s ich opravami v prípade poruchy. Okrem samotnej údržby sem radíme napr. kontrolu, ale aj rôzne vylepšenia na dosiahnutie vyššej bezpečnosti. Čo sa týka údržby, ide napr. o okamžité opravy po poruchách, preventívne prehliadky a diagnostiku možných porúch a problémov vo fungovaní automobilov a motocyklov (výmena prevádzkových kvapalín, revízie elektroinštalácie, STK kontroly) a nemožno nespomenúť tiež priebežnú údržbu (výmena pneumatík či brzdových doštičiek atď.) a údržbu povrchu automobilov a motocyklov. Táto aktivita však nezahŕňa starostlivosť o veteránov, ktorá je zaradená pod číslom 386.

Rekreačné vozenie sa v automobiloch a na motocykloch je veľmi obľúbenou voľnočasovou aktivitou ľudí bez rozdielu veku či pohlavia. Pod pojmom rekreačná jazda si možno predstaviť všetky aktivity spojené s jazdou na motocykli či autom s cieľom oddýchnuť si a regenerovať sily. Forma týchto činností je rôznorodá. Ide napr. o jednodňové výjazdy (či už individuálne alebo spoločné, skupinové), viacdenné výlety po pamiatkach alebo za krásami prírody. Zaradiť sem možno tiež organizovanie kultúrnych, spoločenských a turistických akcií automobilových a motocyklových rekreačných jazdcov. Táto aktivita však nezahŕňa jazdy veteránov, ktoré sú zaradené pod číslom 386.

Aktivita letectvo a kozmonautika zahŕňa všetky aktivity spojené s lietaním letúnov, vrtuľníkov, ale aj kozmických lietadiel a lodí. Zaradiť sem môžeme tiež lietanie teplovzdušnými balónmi, vzducholoďami, ultraľahkými lietadlami a pod. (Wang, 2004). Forma aktivít spojených s letectvom a kozmonautikou môže nadobúdať najrôznejšie podoby. Hovoríme teda nielen o lietaní ako takom, ale aj o aktivitách spojenými s bezpečnosťou, či s technikou a technológiami v letectve a kozmonautike. Spomenieme napr. letovú prevádzku a riadenie letovej prevádzky, technický servis, oblasť leteckého priemyslu, všetky druhy letectva, činnosti spojené s prácou na letisku, meteorológiou a pod. V oblasti kozmonautiky možno zmieniť napr. možnosti a účel pobytu človeka vo vesmíre (Reddy, Nica, & Wilkes, 2012), prieskum kozmického priestoru, prieskum vesmírnych telies, všetku kozmickú techniku, výpočty a spracovanie údajov v kozmonautike. Nemožno vynechať tiež osvetovú činnosť v letectve a kozmonautike.

Ochrana prírody sa zameriava na niekoľko oblastí, jednou z nich je ochrana zvierat, ktorej hlavnou myšlienkou je, aby človek zlepšoval životné podmienky a zmierňoval utrpenie zvierat vo voľnej prírode či v ľudskej starostlivosti. Ďalšou oblasťou je ochrana prírody zameraná na životné prostredie (Ying, 2003), či už ide o zachovanie nepoškodených, pôvodných, príp. unikátnych častí prírody alebo predchádzanie znečisťovaniu prírody.

Ide o prírodnú vedu, ktorá sa zaraďuje medzi biologické vedy. Skúma rastliny a všetko, čo s nimi súvisí. Aktivity v rámci botaniky môžeme rozdeliť na niekoľko druhov podľa špecializovaných vedných odborov. Medzi tieto špecializácie patrí napr. morfológia (vonkajšia stavba rastlín) a anatómia (vnútorná stavba rastlín), fyziológia (skúmanie životných procesov rastlín), cytológia (skúmanie buniek) a pod. V rámci voľného času je možné napríklad skúmať vzťahy medzi rastlinami, ich stavbu a tiež ich využitie, napríklad v medicíne či poľnohospodárstve.

Zoológia sa zaraďuje medzi prírodné vedy, ktoré patria do oblasti biologických vied. Zaoberá sa štúdiom živočíchov. Aktivity v rámci zoológie môžeme rozdeliť na niekoľko druhov podľa vedných odborov, ktoré sa líšia svojou špecializáciou. Medzi tieto špecializácie patrí napr. morfológia a anatómia živočíchov, fyziológia, etológia (zákonitosti správania živočíchov) a pod. Do tejto aktivity nezahŕňame akékoľvek formy chovateľstva.

Fosílie sú pozostatky pravekých organizmov, ktoré sa zachovali do súčasnosti a spĺňajú dané kritériá. Ide o hmatateľné dôkazy existencie života na našej planéte v dávnej geologickej minulosti. Do tejto aktivity zahŕňame všetky činnosti, ktoré sa viažu na získavanie, archivovanie a starostlivosť o fosílie a ktoré sú realizované vo voľnom čase a ako voľnočasové sú človekom aj vnímané.

Účastníci prírodovedných záujmových útvarov a aktivít získavajú nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Účastníci sa môžu učiť o prírode vo všeobecnosti, ale tiež sa podľa zamerania záujmového útvaru špecializovať na konkrétnu oblasť z prírodných vied, či už sú to živočíchy, či dokonca konkrétny druh zvierat, rastlín a pod.

Voľnočasové aktivity so zdravotníckou tematikou zahŕňajú rôzne možnosti trávenia voľného času. Už malé deti sa v rámci školského vyučovania, či v rámci skautských táborov, oboznamujú so základnými zdravotníckymi metódami a zručnosťami. Širokej verejnosti je prístupný celý rad kurzov so zdravotníckou tematikou, ktoré napr. prostredníctvom metód zážitkovej pedagogiky  ponúkajú svojim absolventom nielen vedomosti o zásadách prvej pomoci, ale predovšetkým praktické skúsenosti. Mnoho záujmových organizácií, napr. dobrovoľný hasičský zbor, má aktivity so zdravotníckou tematikou zaradené ako súčasť svojej činnosti.

Oblasť techniky, zariadenia a materiálov v poľnohospodárstve je široká. Hovoríme tu o najmodernejších technológiách, ktoré zefektívňujú všetku prácu v poľnohospodárstve. Zaraďujeme sem napr. poľnohospodársku techniku a stroje (určené na kosenie, siatie, aplikátory hnojív a iné), postupy uplatňované pri pestovaní a starostlivosti o jednotlivé druhy rastlín a v neposlednom rade aj ďalšie materiálne zariadenia, bez ktorých by sa poľnohospodárska oblasť iba veľmi ťažko zaobišla (pracovné vybavenie, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, skladovacie zariadenia, obaly, suroviny).

Predstavujú neoddeliteľnú súčasť poľnohospodárskeho sektora. V rámci tejto činnosti jedinci vykonávajú také činnosti, ktoré bránia poškodeniu rastlín škodcami a chorobami rastlín. Problematika chorôb, resp. chorôb rastlín, je rozsiahla. Spomenieme len, že pôvodcami chorôb môžu byť napr. huby, vírusy, baktérie a ďalšie. Vplyv na poškodenie rastlín môžu mať aj poveternostné podmienky alebo kvalita pôdy.  Škodcovia požierajú rastliny kvôli potrave, alebo na nich parazitujú. V boji so škodcami je potrebné včas zachytiť ich výskyt a zabezpečiť likvidáciu škodcov (biologickú alebo chemickú). Výskytu chorôb a škodcov je možné často zabrániť aj preventívnymi zásahmi zo strany človeka.

Do tejto aktivity zaraďujeme poľné pestovanie akýchkoľvek plodín, ktoré vyžadujú tento spôsob pestovania. Starostlivosť a zber týchto plodín má pri každom druhu rastliny svoje špecifiká a zákonitosti. Lesné plodiny, ako sú huby, maliny, čučoriedky, černice, brusnice a baza sú veľmi často predmetom zberu návštevníkmi lesa. Obe vyššie uvedené voľnočasové aktivity majú dlhú tradíciu a záujem o ne pretrváva.

Táto voľnočasová aktivita býva pomerne časovo náročná. V sade ovocinári (záhradkári) pestujú také stromy a kríky, ktoré produkujú ovocie. Výsadba drevín v sade má svoje špecifiká a plní mnohé ďalšie funkcie, napr. estetickú, okrasnú, rekreačnú. Často sa tiež stretávame s podobou ovocných sadov ako okrasných parkov. Lesníctvo ako voľnočasová aktivita zahŕňa nespočetné množstvo aktivít, ktoré človek vykonáva. Sú to napr. ochrana a zveľaďovanie lesa, ochrana lesnej pôdy, produkcia dreva, dozor nad technológiami používanými v životnom prostredí a pod.

K aktivitám zameraným na záhradníčenie a záhradkárčenie zaraďujeme aktivity zamerané na pestovanie rôznych rastlín, resp. plodín, ktoré nám prinášajú nejaký úžitok. Hovoríme tu predovšetkým o ovocí a zelenine, okopaninách, strukovinách, liečivých rastlinách, hubách, korení a o ďalších užitočných rastlinách. Pri ich pestovaní bývajú využívané rôzne špecifické postupy. Zvláštny typ rastlín, ktoré bývajú často predmetom záujmu pestovania, predstavujú okrasné rastliny a stromy. Sú atraktívne najmä svojim vzhľadom. Záhradníčenie a záhradkárčenie ako voľnočasová aktivita sa zvyčajne praktizuje v záhradách a sadoch. Pre mnohých ľudí predstavuje záhradníčenie a záhradkárčenie voľnočasovú oddychovú činnosť. Vzhľadom na tradíciu, akú pestovanie plodín má, vznikajú rôzne spolky alebo záujmové združenia, ktoré sa tejto aktivite venujú.

Chov zvierat ako voľnočasovú aktivitu možno chápať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je hospodársky prínos chovaných zvierat. Pod hospodárskym prínosom máme na mysli produkty zo zvierat (mlieko, mäso, kožušina a iné) a ich chov pre užitočnú prácu (napr. ťažné práce). Starostlivosť o domáce zvieratá ako spoločníkov a domácich maznáčikov nezahrňujeme do tejto aktivity, ale budeme sa jej venovať v rámci aktivity venovanej iba chovu domácich maznáčikov pod číslom 471. Pri chove zvierat je vždy dôležité dodržiavať určité pravidlá v starostlivosti o zvieratá, a to v oblasti kŕmenia, hygieny a prevencie chorôb. Ak by sme mali na tomto mieste vymenovať všetky druhy zvierat a vtákov, ich zoznam by bol naozaj dlhý. Faktom však je, že v súčasnej dobe je možné chovať vodné a suchozemské zvieratá pochádzajúce zo všetkých kútov planéty.  

Spracovanie mlieka a súvisiacich výrobkov, ako sú syry, jogurty, tvaroh, srvátka, maslo a iné, v sebe zahŕňa špecifické postupy a pravidlá, ktoré sa v procese spracovania musia dodržiavať. Postup spracovania mlieka zahŕňa dojenie, filtráciu, pasterizáciu alebo iné spôsoby spracovania mlieka, ktoré sú potrebné z hľadiska dosiahnutia jeho zdravotnej bezpečnosti. Pre túto voľnočasovú aktivitu potrebuje jedinec špeciálne vybavenie, bez ktorého by sa pri príprave mlieka a súvisiacich výrobkov nezaobišiel. Musí tiež venovať dostatok svojho času, aby žiadna časť prípravy nebola opomenutá. K spracovaniu mlieka sa využíva mlieko rôznych zvierat, napr. oviec, kráv, kôz, lám a i.

Chov hmyzu patrí do špecifickej oblasti ľudskej činnosti. Ľudia venujú svoj čas chovu takéhoto hmyzu, ktorý v konečnom dôsledku prináša úžitok celej populácii. Hovoríme tu o ekologickom a ekonomickom význame, kedy je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje obživy. V tejto súvislosti hovoríme o úbytku poľnohospodárskej pôdy a o náraste počtu obyvateľov. Jedným z najznámejších druhov chovu hmyzu je včelárstvo. Včelárstvo ako poľnohospodársky odbor zahŕňa celoročnú starostlivosť o včelstvo, keď včelár vytvára vhodné podmienky pre život včiel. Stará sa o podmienky ich reprodukcie, prevenciu chorôb a ich liečenia, kŕmenie a spracovanie včelích produktov.

Jedná sa o také voľnočasové aktivity, v ktorých jedinec vyjadruje svoj vzťah k prírode pomocou rôznych činností. Poľovníctvo zahŕňa jednak činnosti v samotnom poľovníckom spolku, chov zveri a lov zveri a v neposlednom rade aj ochranu životného prostredia. Lov zveri v súlade so zákonom sa môže vykonávať pre rôzne účely napr. lov ako forma odchytu zveri, ako športová a rekreačná činnosť,  lov za účelom zníženie stavu zveri, či lov za účelom predaja produktov zo zveri a, samozrejme, patrí sem aj lov zveri za účelom získania potravy. Rybárčenie je záľubou mnohých ľudí všetkých vekových kategórií. V oblasti rybolovu sa stretávame s niekoľkými technikami rybolovu, napr. muškárenie alebo lov s plavákom. Všetky vyššie uvedené aktivity vyžadujú určitú dávku zručnosti.

Jedlo a pitie sú nevyhnutnou súčasťou života každého jednotlivca. Pod pojmy príprava a konzervácia jedál a nápojov sa zahŕňajú všetky aktivity, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia s prípravou pokrmov. Vo svojom voľnom čase sa v rámci prípravy jedál veľa ľudí venuje tiež konzervovaniu jedál t. j. zváraniu, príprave marmelád a džemov, chutney, a pod.

V súčasnosti existuje mnoho stravovacích štýlov, medzi ktoré radíme napr. vegetariánstvo, vegánstvo, frutariánstvo, bezlepkovú diétu, bezlaktózovú diétu, diéty s elimináciou konkrétnych potravín spôsobujúcich alergickú reakciu a iné. Medzi aktivity súvisiace s prípravou a konzerváciou jedál a nápojov tiež radíme aj prípravu jedál v rámci rôznych stravovacích štýlov za predpokladu, že príprava týchto jedál je vnímaná jedincami ako súčasť naplnenia ich voľného času.

Gastronómia, alebo kulinárske umenie, sa zaoberá prípravou, podávaním a konzumáciou jedál. Cieľom gastronómie je vytvoriť z týchto fáz kultivovaný gastronomický zážitok. V súčasnosti je gastronómia veľmi populárna. Venujú sa jej ľudia rôznych vekových skupín. Ľudia, ktorí majú záujem v tento odbor ho môžu študovať, navštevovať kurzy, alebo sa mu môžu venovať na základe vlastnej iniciatívy v domácom prostredí.

Rozdielnosť ľudí vedie k rôznym požiadavkám na bývanie a zariadenie domácnosti. Niektorí ľudia chcú byť obklopení vecami a iní uprednostňujú minimalizmus. Záleží na vkuse  každého jedinca, ale aj na jeho finančných možnostiach a energii, ktorú chce venovať svojmu bývaniu a zariadeniu domácnosti. Táto aktivita zahŕňa všetky voľnočasové činnosti súvisiace so zariaďovaním a úpravou obydlia, v ktorom si ľudia vytvárajú komfortné a príjemné prostredie pre svoj život.

Medzi ručné práce patrí tiež aj šitie a pletenie. Vo voľnom čase sa na spracovanie rôznych materiálov využíva ručné šitie alebo šitie pomocou šijacieho stroja. Podobne, ako pri šití, aj pliesť môžeme ručne pomocou ihlíc, alebo s pomocou pletacieho stroja. Šitie a pletenie slúži na výrobu nových výrobkov i k úprave odevov a doplnkov. Nezanedbateľným prínosom šitia a pletenia je tiež rozvoj tvorivosti a zdokonaľovanie zručností. Do tejto aktivity zaraďujeme, okrem všetkých činností súvisiacich so šitím a pletením, aj rôzne kurzy a záujmové útvary pre deti i dospelých.

Pre mnoho jedincov je upratovanie neoddeliteľnou súčasťou trávenia voľného času a predstavuje aj obľúbenú aktivitu. Do tejto aktivity zaraďujeme všetky činnosti, ktoré upratovanie zahŕňa. Ide o starostlivosť o rôzne povrchy (vysávanie, umývanie dlážky, utieranie prachu, pastovanie a pod.), starostlivosť o sanitárne zariadenia a keramiku, starostlivosť o odevy a obuv (pranie, žehlenie, čistenie), upratovanie a triedenie odevov a obuvi a pod.

V kontexte voľnočasových aktivít je veľmi prínosná starostlivosť o deti a iné osoby vyžadujúce si starostlivosť. Osoba poskytujúca starostlivosť vykonáva túto činnosť dobrovoľne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. V rámci starostlivosti môže ísť o člena rodiny (súrodenec) alebo o cudziu osobu. Náplň a rozsah si určujú obe strany samy na základe vzájomnej dohody. Môže sa jednať o stráženie detí, upratovanie, varenie, pomoc pri hygiene alebo iné činnosti.

Veľmi častým záujmom v oblasti starostlivosti o zvieratá je starostlivosť o domácich miláčikov. Ľudia si kupujú rôzne zvieratá, ktoré im spestrujú ich každodenný život. Táto aktivita sa týka všetkých druhov zvierat a zahŕňa všetku potrebnú, vhodnú i nadštandardnú starostlivosť o chované zvieratá. Chovatelia sa starajú najmä o dobrý zdravotný stav zvieraťa a jeho ďalšie potreby. Do tejto činnosti nezahŕňame profesionálnu chovateľskú činnosť.

Podstatou aktivity starostlivosti o zvieratá v útulku je starostlivosť, ktorú ľudia zvieratám poskytujú nezištne a bezplatne. Niektorí ľudia pomáhajú s prevádzkou zariadenia, iní hľadajú nových majiteľov, zabezpečujú krmivo alebo chodia zvieratá venčiť, alebo im iným spôsobom poskytujú zázemie a pod. Pre naplnenie charakteru tejto aktivity ako voľnočasovej činnosti, sú vylúčené akékoľvek profesionálne aktivity v tejto oblasti, ako aj činnosť napr. záchranných staníc vtákov a pod.

Starostlivosť o zvieratá v prírode sa významne líši od starostlivosti o domácich miláčikov a zvieratá chované v útulkoch. Zvieratá vo voľnej prírode sú divoké a prítomnosť človeka môže byť pre ne rušivá. Aktivity súvisiace so starostlivosťou o tieto zvieratá sú preto postavené na vytváraní a zachovaní čo možno najlepších možných podmienok pre ich život (Clark, & Nwokah, 2010). Jedná sa často o zaistenie potravy hlavne v zimnom období, ale aj výrobu kŕmidiel a krmelcov. Okrem toho ide o konkrétne aktivity zamerané na zistenie stavu zvierat  alebo vtákov (napr. rôzne ornitologické výskumy, sčítania vtákov a pod.) za účelom zabezpečenia ich dobrého zdravotného stavu alebo vakcinácie.

Remeselné práce sa ako voľnočasová aktivita týka všetkých oblastí ľudskej činnosti, v rámci ktorej je potrebná istá manuálna zručnosť a intelektuálne schopnosti. Patrí sem celý rad remeselných prác, pri ktorých sa využívajú rôzne nástroje, pomôcky a materiály určené pre danú činnosť. Odbory, v ktorých sa remeselná práca uplatňuje, sú viazané na materiál, s ktorým jedinec pracuje (kameň, drevo, kov a iné). Môžeme spomenúť napr. drevársku výrobu a stolárstvo (výroba a opravy hudobných nástrojov, výroba nábytku), kovovýroba (napr. zámočníctvo, kováčstvo, zlievarenstvo) alebo stavebníctvo (murárstvo, inštalatérstvo, tesárstvo, kominárstvo, maliarstvo a natieračstvo a iné).

Hobby aktivity zahŕňajú širokú škálu voľnočasových aktivít, vďaka ktorým jedinec vykonáva rôzne opravy, upravuje alebo zlepšuje svoje okolie i príbytok. Jedná sa o pomerne širokú oblasť aktivít zameraných na úpravu vonkajších a vnútorných priestorov. Radíme sem všetky činnosti zamerané na stavby a ich rekonštrukciu (rekonštrukcia bytov, výmena okien a dverí, murovanie stien, omietky, podlahy, strechy, balkóny, fasády, izolácie a iné), domácnosť (opravy a renovácie interiéru, kuchyne, kúpeľne, izieb, nábytok a úložné priestory, dekorácie a pod.), aktivity zamerané na záhradu (záhradné stavby, náradie a technika, bazény a ďalšie), dielňa, bez ktorej by sa žiadny domáci majster neobišiel (náradie, údržba nástrojov a jeho ošetrenie a pod.).

Oblasť výroby a opravy prístrojov je potrebné chápať v celej jej komplexnosti. Do tejto kategórie môžeme zahrnúť výrobu, opravy, ale aj inštaláciu zariadení elektrických prístrojov (napr. spínače, poistky, regulátory a iné), výrobu a opravy akumulátorov a batérií, elektrických spotrebičov pre domácnosť vrátane ich revízií a kontrol, ale aj výrobu zariadení spotrebnej elektroniky, zariadenia na vysielanie, prenos a prijímanie informácií a pod. Môžeme sem tiež zaradiť telekomunikačné zariadenia, zariadenia pre televízne a rádiové vysielanie, opravy a odomknutie mobilných telefónov a ďalšie.

Jednotlivec-modelár, ktorý modelárstvo chápe ako vyplnenie svojho voľného času, zameriava svoje úsilie na tvorbu trojrozmerných modelov. Modelár môže vytvárať modely podľa svojej fantázie alebo na základe skutočných reálnych objektov. Objekty, ktoré sa modelovaním dajú zobraziť, môžu mať rôzny charakter, napr. budovy (domy), dopravné prostriedky (lode, vlaky), stroje. Máme rôzne druhy modelov, napr. modely z papiera, plastu, autodráhy, železnice alebo tiež modely dopravných prostriedkov riadených rádiovým signálom.

Oblasť veteránov, tak automobilov ako aj motocyklov, je veľmi špecifická. Na to, aby bol motocykel alebo automobil považovaný za veterána, musí spĺňať určité požiadavky (napr. vek vozidla alebo motocykla, technická stránka vozidla a pod.). Voľnočasové aktivity v oblasti veteránov sú zamerané napr. na renováciu karosérie a podvozku, motorov, čalúnenia a ďalších častí veteránov automobilov a motocyklov. Do tejto oblasti patria aj kompletné opravy vozidiel, nie len ich jednotlivých častí. Priaznivci veteránov sa často združujú do klubov a združení a usporadúvajú rôzne akcie so sprievodný program (napr. preteky veteránov, burzy veteránov, príp. výstavy veteránov, zrazy veteránov,  prehliadky veteránov a pod.).  

Voľnočasové aktivity v oblasti starostlivosti o dom (byt) a jeho údržbu zahŕňajú činnosti rôzneho charakteru. Starostlivosť a údržba domu (bytu) sa vzťahuje na všetky jeho časti, t. j. strechy (starostlivosť a údržba odkvapov a strechy), drevené prvky domu (záhradný nábytok, plot, drevené okná), kovové prvky domu (plot, zábradlie), ďalej je to údržba fasády, pántov a kovania, starostlivosť a údržbu technického vybavenia domu (bytu) - plynové zariadenia,  komín a ďalšie. Patrí sem aj starostlivosť a údržba bazénov, záhradných jazierok a ďalšie položky patriace do tejto kategórie, vrátane techniky, ktorá zaisťuje ich prevádzku. Do činnosti starostlivosti o dom a byt nezahŕňame upratovanie, ktorému je venovaná samostatná aktivita s číslom 468.

Všetky tieto inštitúcie zhromažďujú umelecké a iné predmety súvisiace s existenciou ľudstva. Ich návštevníci môžu byť nielen laici, ktorí obdivujú umenie, ale aj široká odborná verejnosť (archeológovia, teoretici umenia, kurátori výstav a pod.). Galérie zameriavajú svoju činnosť najmä na obrazy a sochy. Ponúkajú stále expozície i časovo obmedzené výstavy umeleckých diel. Výstavy sú zvyčajne otvorené vernisážou, kde diela predstaví samotný autor výstavy. V múzeách je možné nájsť mnoho exponátov zoradených do rôznych expozícií, výstav a depozitárov. Podľa svojho zamerania rozlišujeme múzeá so všeobecným zameraním i so zameraním na špecifickú oblasť, napr. od historických a prírodovedných múzeí, cez múzeá umenia až po špecifické múzeá, napr. múzeum automobilov alebo elektrotechniky.

Popularita týchto vystúpení postupom času stále narastá. Hudobné a tanečné umenie sa vďaka vplyvu médií a sociálnych sieti stáva dostupnejším. Ľudia hľadajú stále silnejší kultúrny zážitok, ktorý môžu zažiť pri priamom kontakte s umelcami, ktorých bežne sledujú na internete alebo v televízii. V neprebernej ponuke klasických hudobných koncertov, rovnako ako jazzových alebo populárnych koncertov, muzikálov, tanečných predstavení a pod. si v dnešnej dobe vyberie každý záujemca.

Divadelné umenie a dramatické spracovanie umeleckých diel má korene v dávnej minulosti, avšak aj v dnešnej dobe stále priťahuje veľa divákov, bez ohľadu na to, či ide o predstavenie činohry, opery, operety alebo muzikálu. Môže ísť o predstavenie klasických autorov, ktoré boli hrané v divadlách po celé desiatky alebo stovky rokov, rovnako ako aj predstavenia súčasných (moderných) autorov alebo moderné spracovanie klasických diel. Divák môže navštíviť profesionálne divadlo, ale aj amatérske divadlo – napr. ochotnícke.

Sledovanie filmov patrí k bežným koníčkom súčasného človeka. Do tejto aktivity patrí tak cielené sledovanie filmov v domácom prostredí, ako aj návšteva filmových predstavení v kinách, multikinách (multiplexoch), ktoré ponúkajú viac filmových titulov vo viacerých časoch. Multikiná sú vybavené najmodernejšími technológiami. Divák tu môže sledovať filmy s vysokokvalitným zvukom a s vysokým rozlíšením, nielen v 2D, ale aj v 3D technológii, ktorá vytvára dojem priestoru.

V kategórii iných kultúrnych podujatí nesmieme zabúdať na rôzne druhy hudobných a filmových festivalov, ktorých cieľom nie je len predstaviť nové filmy alebo hudobné diela, ale aj propagovať nových tvorcov – kapely, spevákov, režisérov, spisovateľov a pod. Návštevník týchto festivalov má príležitosť stretnúť sa s naživo s umelcami a tvorcami, ktorých sleduje v televízii alebo na sociálnych sieťach. Zároveň sa môže stretnúť s komunitou ľudí a fanúšikov, ktorí majú rovnaké estetické cítenie, príp. žijú podobným štýlom života.

V súčasnej dobe existuje celý rad výtvarných techník, ktoré v celej ich šírke jeden človek nie je schopný obsiahnuť. Preto dnes tieto aktivity nevedú iba profesionálni výtvarní pedagógovia, ale existuje celý rad kurzov a seminárov, ktoré môžu viesť aj ľudia, ktorí sa určitým výtvarným technikám venujú systematicky. K takýmto aktivitám patrí vedenie akýchkoľvek výtvarných aktivít pre rôzne cieľové skupiny. Môže to byť napr. maľba alebo kresba (portréty, krajiny, zátišia a pod.), práca s textilnými materiálmi, výtvarné aktivity s prírodnými materiálmi, práca s uplatnením rôznych výtvarných techník (napr. Tiffany) a pod.

Hudobné teleso predstavuje široký pojem, pod ktorý spadá celý rad kategórií. Môže sa jednať o hudobné telesá veľkého rozsahu, ako sú napr. orchestre, jazzové big bandy, spevácke zbory, folklórne telesá a pod. Vedenie týchto telies má na starosti ich dirigent alebo zbormajster. Na druhej strane, existuje veľa menších telies (kapely dychové, cimbalové, folkové, rockové, školské kapely), ktoré majú tiež svoje vedenie - napr. kapelníka alebo frontmana (vedúceho) kapely. Vedúci, zbormajstri, kapelníci a pod. vedú svoje zoskupenie pri naštudovaní a interpretácii hudobných diel.

Dramatická výchova pracuje s prostriedkami divadelného umenia a vedenie týchto aktivít zahŕňa vedenie jednotlivcov a skupín nielen pri naštudovaní rôznych diel, ale aj pri rozvíjaní ich vzťahu k materinskému jazyku, literatúre a poézii. Dramatické aktivity môžeme deliť podľa určitých javiskových foriem. Ide napr. o činohru, alebo niektoré hudobné formy (opera, opereta, muzikál). Medzi aktivity dramatického umenia patrí aj bábkové divadlo. Osobitnou formou dramatických aktivít sú aj formy tzv. ľudového divadla. Ide o dramatické prvky v prejavoch ľudovej kultúry – napr. ľudové zvyky a obrady, povesti, zvyky spojené s rôznymi obdobiami (Fašiangy, Vianoce, Sviatok sv. Mikuláša, Veľká noc a pod.).

Tanec ako umenie používa k vyjadreniu pohybové výrazové prostriedky. V rámci vedenia tanečných skupín alebo jednotlivcov ide o vedenie k správnym pohybovým návykom i pohybovým schopnostiam a k osvojeniu si tanečných techník. Môžeme sem zaradiť vedenie tanečníkov v individuálnych tancoch, ale aj v tancoch párových a skupinových. Rozšírenou formou tancov sú tance spoločenské. Ich súčasťou sú tance tzv. štandardné, typické uzavretým párovým držaním a striktným spoločenským oblečením (napr. valčík, slowfox...) a tance latinskoamerické, ktoré sa vyznačujú uvoľnenejším držaním párov a oblečením, ktoré je prispôsobené vyjadreniu podstaty tanca (jive, samba).

Kresba je umelecký prejav, pri ktorom dochádza k nanášaniu bodov, línií, prípadne k tieňovaniu plochy podkladu, ktorý vo väčšine prípadov tvorí papier. Kresliť je možné písacími pomôckami, ktoré zanechávajú tenkú stopu, napr. ceruzkou, tušom, perom, pastelkami. Obsah kresieb môže byť rôznorodý. Môže ísť o zachytenie zmyslových vnemov, ktoré obklopujú kresliara. Technika kreslenia sa môže spájať aj s maľovaním, pričom kresba môže poslúžiť ako prvá fáza realizácie maľby.

Maľba je umelecký prejav, v ktorom dochádza k nanášaniu súvislých plôch farby na podklad, ktorým je zvyčajne papier alebo plátno. Pre maľovanie sa využívajú predovšetkým akrylové farby, temperové farby, vodové farby, olejové farby, ktoré môžu byť aplikované na plocho pomocou štetca, vlastných prstov, špongiou, špachtľou a pod. Na pomedzí kresby a maľby sa nachádza technika suchého pastelu, ktorý sa môže využiť pri technike kresby i maľby.

Bižutéria  a klenoty sú predmety slúžiace na ozdobu ľudského tela alebo oblečenia. Rozlíšenie  týchto pojmov nie je jednoznačné, ale vo väčšine prípadov je bižutéria chápaná ako šperk vyrobený z lacnejších komponentov a klenot z drahších. Kľúčovou požiadavkou kladenou na klenot je trvácnosť a odolnosť. Pozitívom bižutérie je cenová dostupnosť a možnosť rýchlej reakcie na módne trendy. Tvorbe a starostlivosti o bižutériu alebo klenoty je možné venovať sa vo voľnom čase samostatne, alebo aj v rámci návštevy voľnočasových kurzov alebo záujmových útvarov.

Dekoratívne umenie má primárne estetický význam. Medzi dekoratívne umenie môžeme zaradiť všetko, čo niečo skrášľuje. Uplatňuje sa pri návrhoch (dizajne) interiéru i v samotnom dekorovaní interiéru, nábytku, predmetov dennej potreby, či v architektúre. Na tieto účely sa používajú rôzne materiály, ako je kov, drevo, sklo, kameň alebo keramika. Cieľom interiérovej dekorácie je dodanie estetického charakteru danému interiéru. Dekorácie nemusia predstavovať iba ozdobu, ale môžu plniť aj určitú funkciu. Interiérové dekorácie môžu byť produktom viacerých rôznych odvetví, napr. obrazy, vázy, solitéry, kvety a mnoho ďalších. Do tejto aktivity sme nezaradili textilné umenie a dekorácie, ktoré sú popísané v aktivite 416. Záujemcovia o interiérové dekorácie sa v tejto oblasti môžu zlepšiť v rámci kurzov alebo krúžkov, alebo samostatne vo svojom voľnom čase.

Podstatou textilného umenia je návrh (dizajn), ako aj ručné alebo strojové spracovanie textilných materiálov (bavlna, hodváb, umelé vlákna, vlna a pod.) rôznymi technikami (šitie, vyšívanie, tkanie, pletenie, háčkovanie a pod.). Toto odvetvie je veľmi rôznorodé a záleží na jedincovi, aký smer si vyberie. Môže sa sústrediť na výrobu odevov alebo osobných doplnkov. Do tejto aktivity nezaraďujeme tvorbu doplnkov do interiérov či exteriérov, ktorým je určená aktivita 415. Textilné umenie môže mať funkčný i estetický charakter. Tomuto odvetviu je možné sa venovať vo svojom voľnom čase z vlastnej iniciatívy, alebo v rámci navštevovania voľnočasových kurzov alebo krúžkov.

Sklo je veľmi často používaným materiálom pre dekoráciu. Zo skla je možné vyrábať bižutériu alebo šperky. Tejto činnosti je určená aktivita č. 513. Okrem toho to môžu byť predmety používané na skrášlenie interiéru, prípadne môžu mať predmety zo skla funkčno-estetický charakter (napr. vázy, misy, poháre a pod.). Ľudia, ktorí sa chcú vo svojom voľnom čase venovať sklárstvu, musia mať vytvorené vhodné podmienky a často musia absolvovať aj odbornú prípravu. Obe – vhodné podmienky i prípravu, poskytujú rôzne organizácie, ktoré ponúkajú rôzne voľnočasové kurzy alebo krúžky.

Do grafiky v dnešnej dobe  zaraďujeme voľnú grafiku, úžitkovú grafiku, určenú pre praktické účely (novoročné pozdravy, svadobné oznámenia, plagáty, pozvánky, vizitky), reprodukčnú grafiku (používanú najmä pred vynájdením fotografie - umelci kopírovali diela veľkých majstrov), či dekoratívnu grafiku (grafika dopĺňajúca literárny text, napr. ilustrácie kníh).

Litografia patrí medzi tzv. techniky tlače z plochy. K tlači sa používa vápenec, na ktorý sa mastným tušom prenesie kresba a nevyplnené miesta sa navlhčia, aby došlo k presnému prenosu textu. Reliéfy alebo rytiny patria medzi tzv. tlač z hĺbky. Vyrytý reliéf sa potom otlačí na papier. Leptanie je technika podobná predchádzajúcej, s tým rozdielom, že na meď sa nanesie ochranný voskový kryt, do ktorého sa kreslí. Následne sa doštička s kresbou namočí do kyseliny, tá pôsobí na odkryté miesta a vyleptá do doštičky presný obraz toho, čo grafik vyryl. V prípade tlače, grafik vytvára len návrh diela. Samotná tlač býva realizovaná externe v tlačiarenskej dielni.

Fotografovanie je umením využívajúcim svetlo k vytvoreniu obrazového záznamu. Zachytáva obraz na materiál citlivý na svetlo, a to analógový i digitálny. Tieto materiály sú počas expozície vystavené svetelnému žiareniu, ktoré zachytávajú a ukladajú ho v určitom rozlíšení. V minulosti sa fotografia využívala iba v umení a vo filme. Fotografické umenie je dnes veľmi  rozšírené. Mnoho amatérskych fotografov vystavuje svoje práce nielen na internete, ale organizujú aj súkromné výstavy svojich fotografií, vrátane vernisáží.

Holografia je forma zobrazenia obrazu predmetu pomocou priestorovej štruktúry. Umožňuje trojrozmerný záznam obrazu na dvojrozmernej ploche. Lisované dúhové hologramy môžu byť použité aj ako ochranné prvky napr. na bankovkách, osobných dokladoch a pod. Chránia ich tak pred falšovaním. Ich výhodou je, že na rozdiel od iných ochranných prvkov, možno hologramy sledovať aj pri bielom dennom svetle. Dnes sa holografia tiež používa aj vo výtvarnom umení.

V súčasnosti možno fotografiu považovať predovšetkým za prostriedok masovej komunikácie. Digitálne snímky sú rýchlo šíriteľné a s inštaláciou fotoaparátov do mobilných telefónov, rozšírením internetu a sociálnych sieti, slúžia k prenosu informácií v reálnom čase medzi mestami, ktoré sú od seba vzdialené stovky i tisíce kilometrov. Využívajú sa v spravodajstve, doprave, mapových systémoch, rekreácií a pod. Nesporný význam má využitie digitálnej fotografie vo vede ako je medicína, v prírodných a technických vedách a pod.

Filmová tvorba zahŕňa množstvo činností spätých s vytvorením filmového diela. Tento proces sa začína tvorbou predlôh, scenáru a podmienok pre vznik filmu, vrátane výberu vhodných hercov. Herci však nemôžu byť zďaleka najdôležitejšími osobami. Tou je osobnosť režiséra, ktorý riadi celý proces a rozhoduje o tom, ako bude budúci film vyzerať. Pri samotnom natáčaní sú zásadnými osobami kameramani, ktorí zachytávajú scény, strihači, skladatelia a ďalší štáb. V náročných scénach zastupujú hercov kaskadéri, zvukové efekty upravujú zvukári a ďalší. Po tom, ako je film pripravený na vydanie, zohráva dôležitú úlohu marketing a propagácia filmu. S rozvojom digitalizácie a dostupnosťou kamier a softvéru sa filmová tvorba stala jednou z obľúbených aktivít.

S rozvojom počítačov v 80. rokoch 20. storočia sa začalo rozvíjať aj počítačové umenie, a to ako hudobné, tak výtvarné i filmové. Digitálne techniky tvorby hudby a výtvarného umenia doplnili alebo obohatili klasicky vytvorené diela o nové rozmery. Využitie počítača vo filmovom umení znamenalo veľký zlom, rovnako ako tvorba hudby a spracovanie hudby na počítači umožňuje dosiahnuť zaujímavé zvukové efekty. Ako príklad môže poslúžiť vytváranie vizuálnych efektov, aplikácia počítačových technológií v hudobnej kompozícii, tvorba hudby pomocou algoritmickej kompozície, tvorba vizuálneho umenia založeného na algoritmizovaných  procesoch a pod.

Voľnočasová aktivity dejiny architektúry zahŕňa všetky činnosti súvisiace s históriou staviteľstva. Radíme sem napr. cielené navštevovanie významných architektonických pamiatok a stavieb, sledovanie televíznych relácií a čítanie kníh a časopisov s danou problematikou alebo návštevy osvetových akcií (napr. prednášok architektov). Okrem toho sem môžeme zaradiť aj sledovanie špecializovaných webov zameraných na problematiku architektúry a ďalších súvisiacich častí, ako sú zaužívané technológie a produkty v stavebníctve alebo dizajn.

Architektúra ako stavebné umenie sa tu chápe komplexne. Architektúra v sebe zahŕňa  staviteľské diela, objekty, budovy a ďalšie priestory, ale aj umeleckú koncepciu samotných stavieb. Hovoríme tu jednak o samotnej výstavbe budov, ako aj o usporiadaní budov a objektov, či napr. o ich estetickom vzhľade. Obľúbeným objektom záujmu býva napr. záhradná architektúra alebo bytová architektúra. V architektúre sa často spomína aj užitočnosť a účel stavby, použité stavebné materiály, tvary a ďalšie. Nemôžeme tu opomenúť otázku interiéru a exteriéru, ako aj usporiadanie priestoru v architektúre. 

Voľnočasová aktivita z dejín sochárstva zahŕňa všetky činnosti súvisiace s históriou sochárstva. Patrí sem napr. čítanie kníh a časopisov s tematikou dejín sochárstva (napr. zaužívané postupy a materiály, produkty sochárstva a pod.), osobnosti sochárstva, návštevy múzeí a výstav s danou problematikou, či napr. návštevy významných sochárskych pamiatok. Môžeme tiež spomenúť aj návštevy prednášok sochárov a umelcov sochárskych ateliérov. 

Sochárstvo je špecifická činnosť, v rámci ktorej sochár pracuje s rôznymi materiálmi (napr. hlinou, drevom, kovom) a špecifickými technikami, so zreteľom na daný materiál, motív alebo funkciu, ktorej slúžia. Sochári vytvárajú rôzne diela, napr. trojrozmerné sochy, plastiky, diela vznikajúce pôsobením svetla a pod. Tieto diela majú rôzne motívy napr.  historické, prírodné, ľudské, zvieracie, ornamentálne a pod.

Rezbárstvo ako voľnočasová aktivita zahŕňa, okrem tradičného ľudového rezbárstva aj rezbárstvo v rôznych iných štýloch. Rezbárstvo používa rôzne nástroje, ako sú dláta, paličky, rôzne stolárske náradie vrátane elektrického náradia a pod. V rezbárstve sa uplatňujú aj rôzne pracovné postupy a techniky. Do pracovných postupov radíme napr. rezanie, vŕtanie, držanie nástrojov, spájanie, vyrezávanie, aplikácie, drevoryt, vyrezávanie nápisov a trojrozmerných objektov a ďalšie. Vzhľadom na to, že pri práci s drevom musí byť jeho povrch upravený, stretávame sa v rezbárstve aj s rôznymi technikami povrchovej úpravy dreva. Môžeme spomenúť napr. farbenie, brúsenie brúsnym papierom, nanášanie ľanového oleja a ďalšie techniky. (Denning, 2013) Výrobky, ktoré v rezbárstve vznikajú, majú rôzny charakter, od dekoratívnych predmetov do interiérov cez nábytok, po hračky, šperky, sošky a mnoho ďalších.

Voľnočasová aktivita numizmatika a sfragistika, ktorá predstavuje aj historickú vedu či pomocnú historickú vedeckú disciplínu, pokrýva všetky aktivity týkajúce sa platobných prostriedkov (najmä mincí) a pečatí, ich foriem, vývoja a funkcie v dejinách ľudstva. Ide predovšetkým o zberateľskú činnosť, čítanie príslušnej odbornej literatúry, skúmanie mincí s pomocou špecifických nástrojov, návštevy aukcií a výstav, poskytovanie poradenskej činnosti v tejto oblasti a pod.

Keramika bola ľuďom známa už oddávna a ľudia sa s ňou stretávajú takmer na každom kroku. Svoje využitie nachádza nielen v domácnostiach napr. ako dekoratívne predmety a nádoby, ale aj v stavebníctve (obkladový materiál, sanitárna keramika, strešné krytiny a pod.), sochárstve atď. Nemožno opomenúť tiež výrobu ďalších predmetov z tohto materiálu. V dnešnej dobe je keramická činnosť veľmi obľúbená ako organizovaná i neorganizovaná záujmová činnosť. S keramikou pracujú tiež remeselníci a umelci.

Sólový spev je najprirodzenejším prejavom hudobnosti a umožňuje objavovať hlasové možnosti každého jednotlivca. V rámci nácviku skladieb a piesní je potrebné dbať na správne používanie hlasu, správne dýchanie, presnú artikuláciu, prepájanie jednotlivých hlasových registrov a rezonanciu, čistotu intonácie a zmysel pre melódiu a rytmus. Všetky nadobudnuté a rozvinuté zručnosti potom účastníci využívajú pri samostatnom výkone.

Sólový spev duchovného repertoáru je jedinou aktivitou, ktorá je štýlovo vymedzená a zahŕňa spev duchovne zameraného repertoáru i hudby, ktorá je realizovaná pre duchovné účely pri rôznych príležitostiach. Do celého katalógu voľnočasových aktivít bola zaradená preto, že v mnohých prípadoch spev duchovnej hudby presahuje rámec interpretácie hudby a zohľadňuje spirituálne potreby jedinca a jeho hodnoty. Táto aktivita zahŕňa sólový spev hudby, ktorá je komponovaná a využívaná pre duchovné účely, napr. liturgická hudba. Táto aktivita však nezahŕňa world music.

Spevácke zbory môžeme rozdeliť na základe rôznych kritérií napr. detské, mužské, ženské a zmiešané. Iným kritériom môže byť ich účel, pre ktorý boli vytvorené. Počas zborového spevu dochádza k rozvíjaniu hlasových schopností, správneho dýchania, presnej artikulácie, prepojeniu jednotlivých registrov a rezonancie. Všetky získané zručnosti potom speváci využívajú pri speváckom výkone.

Zborový spev duchovného repertoáru je jedinou aktivitou, ktorá je štýlovo vymedzená a zahŕňa spev duchovne zameraného repertoáru, ako aj hudbu určenú na duchovné účely pri rôznych príležitostiach. Do celého katalógu voľnočasových aktivít bola zaradená preto, že v mnohých prípadoch spev duchovnej hudby presahuje rámec interpretácie hudby a zohľadňuje spirituálne potreby jedinca a jeho hodnoty. Táto aktivita zahŕňa zborový spev hudby, ktorá je komponovaná a využívaná pre duchovné účely, napr. o liturgická hudba. Táto aktivita však nezahŕňa world music.

Pri sólovom speve v súkromí má spevák dostatok času a príležitostí zamýšľať sa nad interpretáciou rôznych diel, ale taktiež na objavovanie svojich hlasových možností, na správnu techniku hlasu, správne dýchanie, presnú artikuláciu, na prepájanie jednotlivých registrov a rezonanciu. Je tiež veľmi dôležité dbať na čistotu intonácie a zmysel pre melódiu a rytmus.

Klavír radíme medzi strunové a zároveň klávesové hudobné nástroje. Keyboard je elektrický hudobný nástroj príbuzný klavíru, avšak nie strunový, ktorý umožňuje využiť aj zvukový register a rôzne ďalšie možnosti, ako je nastavenie hlasitosti, tempa a pod. Býva často preferovaný kvôli svojej menšej priestorovej a finančnej náročnosti. Hrou na klavír alebo keyboard trávia svoj voľný čas všetky vekové kategórie počnúc deťmi a končiac seniormi. Táto aktivita zahŕňa, okrem samotnej hry na nástroj, aj nácvik skladieb alebo cvičenie techniky hry.

Gitara je brnkací strunový nástroj (tzv. chordofón), ktorý má svoj pôvod v Španielsku. Vzhľadom k väčšiemu počtu strún (štandardne šesť alebo dvanásť), môžeme na nej hrať jednohlasne i viachlasne. Zároveň je to jeden z nástrojov, kde zvuk nevytvára dych človeka, a preto je hru na gitare možné sprevádzať spevom. Vďaka jednoduchosti hrania (najmä pri akordovej hre), možnosti spevu a relatívne ľahkej prenosnosti, patrí gitara k obľúbeným nástrojom medzi širokou verejnosťou, najmä medzi deťmi a mládežou. V porovnaní s inými nástrojmi si hra na gitare nevyžaduje ani hlboké znalosti hudobnej teórie, a dokonca, aj základná technika hry nie je zložitá. V porovnaní s klasickou a akustickou gitarou je hra na elektrickú gitaru náročnejšia a závisí nielen na umení zahrať na gitare, ale aj na schopnostiach používať iné elektronické príslušenstvo, ktoré tento nástroj má.

Medzi ostatné strunové nástroje radíme, okrem klavíra, predovšetkým nástroje sláčikové (husle, violu, violončelo, kontrabas) a brnkacie (lutnu, mandolínu, harfu, banjo). Pri hre na sláčikových nástrojoch vzniká tón trením sláčika – namazaného špeciálnou živicou (tzv. kolofóniou) po strunách. Pri brnkacích nástrojoch zvuk vzniká rozochvením strún pomocou prstov alebo plektronom. Strunové nástroje sa využívajú v orchestrálnej hudbe, ale aj vo folklórnej hudbe po celom svete. Mnohé z nich pochádzajú z rôznych svetových folklórnych kultúr. Balalajka je pôvodne ruský nástroj, ukulele pochádza z Havaja. Cimbal, s pôvodom z Ázii, má nenahraditeľné miesto vo folklórnej hudbe na Balkáne a v Strednej Európe.

Jedná sa o skupinu nástrojov, ktorých zvuk je vytváraný elektricky. Patrí medzi ne elektronický organ a zvukové syntetizátory piano alebo napr. Hammondov organ. Na rozdiel od tradičných, hudobných nástrojov, tieto elektrofóny môžu prilákať množstvo technicky zdatných jedincov, ktorí by si inak nevytvorili vzťah k hudbe, ale technické detaily a možnosti úprav hudby ich môžu osloviť.

Existuje veľa typov fláut. Ide predovšetkým o zobcovú flautu, priečnu flautu, okarínu a tzv. Panovu flautu. Väčšina fláut sa vyrába z dreva, ušľachtilého kovu alebo keramiky. K najrozšírenejším typom fláut patria zobcové flauty. Sú rozdelené podľa rozsahu na sopránové, altové, tenorové a basové. Ich výhodou je relatívne malá veľkosť a hmotnosť a nízke nadobúdacie náklady. Preto je sopránová zobcová flauta jedným z prvých nástrojov, na ktoré bežne začínajú hrať už deti predškolského alebo mladšieho školského veku.

Patria sem dve skupiny dychových nástrojov - drevené a mosadzné. Medzi drevené patrí fagot, hoboj a klarinet. Ich spoločným znakom je, že sú vyrobené z vysoko kvalitného tmavého ušľachtilého dreva (väčšinou ebenu, grenadilly alebo palisandra). Skupina mosadzných nástrojov zahŕňa trúbky, trombóny, lesné rohy, krídlovky a tuby. Väčšinu dychových nástrojov ovláda hráč svojim dychom.

Bicie nástroje radíme medzi tzv. idiofóny a membranofóny. Patria sem rôzne druhy, ako napr.  kastanety, triangel, xylofón, gong, zvončeky, rolničky, bubny, tympany a tamburíny. Hra na bicie nástroje má svoj pôvod už v pravekých a starovekých kultúrach najstarších civilizácií. Dnes sú tieto nástroje veľmi rozšírené v modernej hudbe a opäť patria medzi nástroje, ktoré sú vhodné pre začínajúcich hudobníkov, najme preto, že pre hru na bicie nástroje nie sú potrebné hlboké znalosti hudobnej teórie. O to viac však musí mať bubeník rozvinutý zmysel pre rytmus.

Zborová hra môže zahŕňať tak hru vo veľkom orchestri, ako aj v menších hudobných telesách (komorná hra, hudobné kapely a pod.). Tento spôsob hrania je náročnejší, pretože tu existuje požiadavka na spoluprácu všetkých hráčov a rešpektovanie dynamiky, tempa hry a pod.  Najčastejšie sa ľudia stávajú členmi hudobných súborov buď v rámci štúdia na umeleckej škole alebo účasťou v ľudových folklórnych súboroch.

Oblasť hudobného umenia pokrýva rozsiahlu oblasť aktivít spojených s počúvaním hudby, ktoré sú jedincom chápané ako voľnočasová aktivita. Jedinci počúvajú rôzne hudobné štýly a žánre, z ktorých každý prirodzene uprednostňuje iný štýl, iný žáner, rovnako ako inú formu počúvania. Niekomu stačí počúvať rádio s výberom vhodnej stanice, iný preferuje počúvanie hudby prostredníctvom hudobných nosičov, ako sú napr. kompaktný disk, gramofónová platňa, audiokazeta a ďalšie. V súčasnej dobe majú svoje pevné miesto v počúvaní hudby zariadenia určené na tento účel (okrem rádia aj PC, MP3 prehrávače, mobilné telefóny a mnoho ďalších).

Počúvanie hudby je možné realizovať ako osobitú samostatnú voľnočasovú aktivitu, alebo aj súčasť všetkých činností, pri ktorých si to vieme predstaviť. Máme na mysli napr. pri relaxácii, športových aktivitách, turistike, domácich prácach a pod. Pri vykonávaní týchto aktivít je však vždy potrebné mať na pamäti, že primárne ide o počúvanie hudby a ostatné aktivity sú len doplnkové. Do tejto aktivity preto nezaraďujeme také činnosti, pri ktorých je počúvanie hudby vnímané iba ako doplnkové a hudba predstavuje iba “kulisu“ pri iných aktivitách.

Pod pojmom tvorba hudobného umenia si môžeme predstaviť všetky činnosti spojené s tvorbou všetkých foriem hudobného umenia. Máme tým na mysli najmä hudobné podklady pre rôzne účely (hudba k filmom, komponovanie piesní, scénická hudba, znelky, rozhlasové spoty a ďalšie). Môžete sem tiež zahrnúť aj autorské projekty alebo nahrávanie. Príkladom v kategórii nahrávanie je napr. spolupráca s kapelami, sólovými spevákmi a pod. Okrem toho je možné do hudobnej tvorby zaradiť aj ozvučenie rôznych spoločenských podujatí (koncerty, kultúrne predstavenia a pod.).

Oblasť hudobnej teórie a náuky zahŕňa všetky aktivity, ktoré jedinec potrebuje pre lepšie uchopenie hudobného umenia, k prehĺbeniu vedomostí zo všetkých oblastí ponúkaných hudobným umením. Zaraďujem sem tak informácie týkajúce sa hudobnej histórie, nástrojov a hudobných foriem, ako aj druhy hudby a rozdelenie hudby podľa žánrov a štýlov. Nemožno opomenúť ani hudobnú teóriu, ktorá zahŕňa rôzne prvky, ako napr. stupnice, intervaly či akordy. Súčasťou hudobnej teórie a náuky bývajú aj praktické cvičenia zamerané na prácu so sluchom, intonáciou a rytmické cvičenia. 

Recitácia je prednášanie alebo prednes (umelecká oblasť) hovoreného slova. Recitáciu vykonáva recitátor, alebo človek, ktorý pomocou ústneho prejavu interpretuje myšlienky textu autora. Počas recitácie je potrebné zohľadniť hlasový výkon, prácu s dychom, výslovnosť, optickú podporu reči, ku ktorej radíme mimiku a gestikuláciu, rovnako ako tempo prednesu, správanie recitátora, výber textu, spôsob prednesu a dĺžku recitácie.

Dráma je druh umenia, ktorý sa vyznačuje dejovosťou. Dramatická tvorba sa člení na akty, scény a výstupy a je určená pre javiskové stvárnenie. Jej základnými žánrami sú komédie a tragédie. Kľúčovým prvkom dramatického predstavenia je monológ a dialóg. Prostredníctvom dramatických a divadelné krúžkov sa účastníci učia zrozumiteľnej a zreteľnej výslovnosti, pohybu sa na javisku a práci s trémou.

Typickou charakteristikou folklórnych súborov je ich spojenie s kultúrou určitého regiónu. To sa odráža aj vo folklórnom tanečnom umení. Tanečníci majú typické tanečné oblečenie (často miestny kroj s typickým vzhľadom) a typické zvyklosti, tradície a  miestna ľudová slovesnosť sa odráža aj v hudbe a tanci. Členovia týchto súborov sú väčšinou ľudia, ktorí pochádzajú z daného regiónu, alebo k nemu aspoň majú vzťah a záleží im na tom, aby sa kultúra daného regiónu zachovala pre budúce generácie.

Počúvanie hudby alebo rádia sa stalo v súčasnosti niečím, bez čoho si ľudia nedokážu predstaviť svoj bežný život. Hudba hrá z autorádia v aute, v obchodnom dome, u kaderníka, automechanika a pod. Cieľom nie je počúvanie konkrétnej skladby a jej úplné vnímanie, ale vytvorenie zvukovej kulisy. Ľudia už nie sú zvyknutí na ticho, ktoré ich rozptyľuje a v mnohých prípadoch pôsobí negatívne na ich psychiku, naopak potrebujú mať len malé množstvo zvuku, ktoré v nich vyvoláva pocit uspokojenia a istoty.

Dnešný televízny program, ktorý ponúka desiatky staníc je zdrojom celej rady programov, ktoré môže človek sledovať počas celého dňa. A tak pokiaľ chceme, môžeme si pustiť televíziu pri žehlení oblečenia, pri varení, deťom v aute pri dlhej ceste atď. Účelom nie je sledovanie konkrétneho programu, ale skrátenie času pri vykonávaní činnosti, ktorá je bežne pre človeka nezábavná a ktorú neradi vykonávame. Môže tiež vytvárať kulisu v reštauráciách a krčmách, kde môžu návštevníci napr. pri pití piva sledovať prenos futbalového zápasu.

Činnosťami súvisiacimi so sexuálnym životom jedinca chápeme všetky činnosti súvisiace s jeho pohlavným životom. (Berdychevsky, & Nimrod, 2017; Penhollow, Marx, & Young, 2010) Do tejto kategórii radíme všetky aktivity, ktoré jedinec vykonáva sám, s osobou opačného pohlavia, alebo tiež s osobou rovnakého pohlavia. Patria sem aktivity spojené s vyhľadávaním partnera, súlož, sebauspokojujúce aktivity či iné formy pohlavného styku. Nesmieme opomenúť skupinový sex a iné sexuálne praktiky súvisiace, so zmenami rolí alebo porušovaním noriem. Pre niektoré sexuálne aktivity jedinci používajú špeciálne pomôcky.

Stretnutia s partnerom/partnerkou v sebe zahŕňajú veľké množstvo aktivít, ktoré spolu dvaja ľudia zažívajú. (Sprecher, & Regan, 2002) Podoba schôdzok býva rôzna a líši sa v závislosti od záujmov a prianí partnerov. (Zimmer-Gembeck, 2002) Zvyčajným obsahom stretnutí bývajú vychádzky do spoločnosti, kedy partneri zavítajú na filmové predstavenie, navštívia divadlo, múzeum alebo športový zápas. Medzi ďalšie aktivity patria stretnutia v kaviarňach alebo v súkromí. V tejto kategórii je rozhodujúce posúdiť účel schôdzky. (Tuggle, Kerpelman, & Pittman, 2016) Ak je účelom návštevy napr. kultúrne predstavenie, potom sa tu nejedná o stretnutie s partnerom v pravom slova zmysle, pretože cieľom je samotné predstavenie. V opačnom prípade ide o schôdzku samotnú - o stretnutie partnerov, ktorého doplnkom je konkrétna činnosť, možno aj návšteva kultúrneho predstavenia.

Aktivita starostlivosti o seba zahŕňa všetky aktivity súvisiace s úpravou zovňajšku, ako aj so starostlivosťou o duševné zdravie. Pestré činnosti v oblasti starostlivosti o seba sa týkajú tak žien, ako aj mužov všetkých vekových skupín. Tieto činnosti sa spravidla opakujú v určitých pravidelných intervaloch alebo podľa potreby jednotlivca. Môžu byť realizované buď v samostatne alebo odborníkmi. Pri starostlivosti o zovňajšok máme na mysli napr. starostlivosť o vlasy a fúzy, kozmetiku, oblečenie jedinca, dostatočný spánok a ďalšie. Nemôžme tiež opomenúť služby masérov, solárií či posilňovne. Starostlivosťou o duševné zdravie máme na mysli napr. účasť na individuálnej alebo skupinovej terapii, využívanie individuálnych psychologických konzultácií, aktivizačných a podporných služieb a činností.

Každý jedinec strávi určitú časť svojho života nakupovaním. Keď hovoríme o nakupovaní ako voľnočasovej aktivite, je možné si pod tým predstaviť nákupy rôznych druhov tovaru. V súčasnosti je možné okrem tzv. kamenných obchodov nakupovať aj v internetových obchodoch. Či už ide o kamenné alebo internetové obchody, sortiment druhov tovaru nie je nijako obmedzený. Niekedy je zážitok z nakupovania umocnený nakupovaním s priateľmi (dvomi a viacerými) a všetkými sprievodnými činnosťami (napr. posedenie v kaviarni). V tejto kategórii môže byť zahrnuté aj cestovanie na nákupy, či už v rámci jednej krajiny alebo do iných štátov. Častokrát sa jedná o sezónne výpredaje alebo zľavové akcie typu Black Friday.

Pod pojmom leňošenie, si možno predstaviť také činnosti, v ktorých jedinec nepoužíva dostatočne všetky svoje schopností pre akúkoľvek činnosť, nemá záujem vykonávať a plánovať žiadnu aktivitu. Leňošenie možno chápať aj ako aktivitu, v rámci ktorej jedinec naberá silu pre ďalšie aktivity a nevykonáva žiadnu významnejšiu fyzickú či psychickú aktivitu. Aj keď je voľnočasová aktivity leňošenie svojim obsahom veľmi rozmanitá (spočíva napr. len v sledovaní televízie, počúvaní hudby, polihovaní na pohovke, spaní a ďalšie), z pohľadu na leňošiaceho jedinca, sa nejedná o žiadnu zámernú a motivovanú činnosť. Naopak, častokrát ide o činnosti, nad ktorými jedinec nijako zvlášť nepremýšľa.

Voľnočasová aktivita relaxácie v sebe zahŕňa širokú škálu aktivít, ktoré v človeku odbúravajú  fyzické a psychické napätie a prinášajú pocit uvoľnenia. Relaxačné techniky majú rôzne formy. Môže ísť o aktivity, pri ktorých jedinec relaxuje psychicky, fyzicky alebo ide o kombináciu psychickej a fyzickej relaxácie. Foriem relaxácie  je veľmi veľa. Ako relaxácia sa môže vhodne uplatniť napr. cvičenie s využitím predstavivosti, pohybové aktivity zamerané na relaxáciu celého tela alebo niektorých častí, dychové cvičenia a pod. Relaxovať môžu dospelí, seniori i deti. Vždy je však potrebné prispôsobiť relaxačnú techniku každému jedincovi s ohľadom na jeho špecifické požiadavky a potreby.

Jedná sa o aktivity, pri ktorých sa jedinec štylizuje tak, aby ho ostatní ľudia vnímali tak, ako si to on sám želá. Často zdôrazňuje svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti tak, aby v očiach druhých zanechal dobrý dojem. Podoba sebaprezentačných aktivít je rôzna. Hovoríme napr. o upriamovaní pozornosti na svoje úspechy, vzorné správanie, upozorňovanie na svoje nedostatky, snaha byť obľúbený vďaka svojim názorom a pod. Sebaprezentácie môžu mať aj negatívnu podobu a to v prípade, keď jedinec zastrašuje ostatných. V súčasnosti zobrazovaniu sebaprezentačných aktivít napomáhajú mobilné telefóny, webkamery, sociálne siete a aplikácie, vďaka ktorým sa fotografie a videá šíria v podstate v reálnom čase medzi ľudí. V takomto prípade hovoríme o selfie fotografiách a videách.

Brigáda je krátkodobé alebo jednorazové zamestnanie, ktoré slúži na privyrobenie si a získanie nových skúseností. Brigáda prináša človeku veľa výhod. Konkrétne môžeme vymenovať dodržiavanie režimu, čo predstavuje dobrú prípravu pre budúce zamestnanie. Pokiaľ mladí ľudia chodia do brigády v oblasti, v ktorej študujú, môžu si vytvoriť kontakty a získať prácu v danej organizácii po ukončení štúdia. Takto ponímaná brigáda je vhodným prostriedkom k sebarealizácii a pomáha v živote človeka vyvážiť vzťah práce a voľného času. Ak chceme, aby bola brigáda chápaná ako voľnočasová aktivita, potom aj keď jej v drvivej väčšine prípadov finančne ohodnotená, by toto finančné ohodnotenie by nemalo byť prvoradým, najdôležitejším alebo jediným motivačným činiteľom. Preto, ak chceme brigádu v živote jedinca vnímať ako voľnočasovú aktivitu, musí sa jednať o dobrovoľnú a voľnočasovo vnímanú aktivitu, ktorá pomáha jedincovi k sebarealizácii.

Sebavzdelávanie je činnosť, v ktorej jedinec získava vedomosti a zručnosti z rôznych oblastí na základe vlastnej vnútornej potreby. Jedinec sám určuje, čo a ako chce dosiahnuť, a tiež sa sám hodnotí a motivuje. Pri sebavzdelávaní je dôležité zamerať sa na určitý cieľ a stanoviť si plán, ako tento cieľ dosiahnuť. Je dôležité neustále testovať rôzne taktiky a spôsoby, ktoré danému jedincovi pomôžu pri dosahovaní stanoveného cieľa.

Doučovanie slúži žiakom, ktorí dosahujú slabšie výsledky v oblasti vzdelávania, alebo tým, ktorí sa chcú v určitej oblasti zdokonaliť. Doučovanie môže prebiehať v školskom alebo v domácom prostredí, prípadne ho môžu realizovať aj neštátne neziskové organizácie. Obsahom doučovania je príprava na vyučovanie. Konkrétne ide o precvičovanie a prehlbovanie vedomostí so schopnosťou aplikácie do bežného života, ale jeho súčasťou je aj pomoc pri vypracovaní školských úloh.

Doučovanie neprináša pozitíva a benefity iba osobe, ktorá sa doučuje. Doučovanie rovnako rozvíja aj osobu, ktorá doučuje. Doučovanie podporuje sebavzdelávanie, rozvíja sebarealizáciu jedinca, ktorý doučuje a dáva zmysel jeho voľnému času.

Pod pojmom návyková látka si môžeme predstaviť takú látku, ktorá vyvoláva nutkavú potrebu opakovaného požitiaa spravidla má schopnosť vyvolať zmenu vnímania, prežívania a správania. Táto nutkavá potreba požívania často prerastá do závislosti. Smutnou skutočnosťou je, že ľudia hľadajú v týchto látkach chýbajúci pocit slobody a voľnosti a pri ich nadmernom užívaní upadajú do závislosti, ktorá ich zväzuje oveľa viac, než si to spočiatku uvedomujú. V našej spoločnosti je bežné užívanie tzv. legálnych drog. Medzi tieto drogy zaraďujeme napr. alkohol a tabak. Užívanie týchto drog je spoločnosťou tolerované, ale je potrebné si uvedomiť, že aj pri užívaní alkoholu a nikotínu sa môže vyvinúť silná závislosť na týchto látkach.

Pod pojmom filatelistika, zbieranie známok, si môžeme predstaviť všetky voľnočasové činnosti  spojené s poštovnými známkami (vrátane, napr. známok leteckej pošty, predlôh známok a ďalších typov) a kolkami. Do týchto činností môžeme zahrnúť napr. vzhľad a výrobu poštových známok, vrátane ich použitia. Nemožno opomenúť tiež vlastné štúdium známok (napr. technika výroby, identifikácia známok a pod.), ich skúmanie (odchýlky v použitom druhu papiera, vodoznaky, zúbkovanie známok a pod.), porovnanie a ďalší výskum. Filatelista pri svojej práci používa nielen svoje zmysly, ale aj rôzne prístroje (prístroje na meranie hrúbky papiera, lupy, počítač, UV lampa a ďalšie). Filatelisti sa tiež združujú a stretávajú na rôznych akciách (výstavy, burzy a pod.).

Geocaching je aktivita na pomedzí turistiky a športu, ktorého hlavným cieľom je hľadať ukryté objekty, alebo cache („kešky“) pomocou geografických súradníc. Človek, ktorý sa tejto aktivite venuje, býva označovaný ako geocacher. Všetky informácie sú zverejnené na oficiálnych stránkach hry - www.geocaching.com. Základnou myšlienkou geocachingu je umiestňovanie cache na zaujímavých miestach. Jedinec ukryje cashe na určitom mieste a potom publikuje informácie o polohe tak, aby ich bolo možné nájsť. Motiváciou geocachera je zbieranie caches, čo má prvky súťaže s ostatnými súpermi.

Mnohí ľudia trávia svoj voľný čas v záhradách. Môže ísť o aktívne trávenie rôznymi činnosťami, alebo o formu pasívnu vo forme oddychu. Do trávenia voľného času v záhrade zaraďujeme aj činnosti venované starostlivosti o záhradu a záhradkárčenie – teda pestovanie vlastného ovocia, zeleniny a kvetov. V súčasnosti do tejto aktivity zaraďujeme tiež populárne komunitné záhrady, komunitné záhradkárčenie a starostlivosť o fungovanie komunitnej záhrady. Naopak, záhradníctvo, ako profesionálna starostlivosť o záhrady do voľnočasových aktivít nepatrí.

Vonkajšie prostredie nám ponúka rôzne spôsoby trávenia voľného času. Jeho výhodou je pobyt človeka na čerstvom vzduchu s dostatkom kyslíka a slnečného žiarenia, ktoré má pozitívny vplyv na ľudské zdravie a psychiku. Toto prostredie tiež ponúka možnosti využitia  prírody pri vykonávaní rôznych aktivít. Tieto aktivity nie sú obmedzené prostredím ani osobnosťou človeka, ktorá ich vykonáva. Sú určené všetkým vekovým kategóriám (deti, dospelí, seniori...) v akomkoľvek vonkajšom prostredí (pozemné, vodné a vzdušné). Do tejto aktivity zaraďujeme také činnosti, ktoré nie sú respondentom bližšie špecifikované, ale z výpovede respondenta vyplýva, že sa uskutočňujú vo vonkajšom prostredí.

Kým v ostatných desaťročiach sme mohli sledovať tendenciu vzďaľovania sa človeka od prírody, v súčasnosti sa mnoho ľudí opäť vracia k prírode. Bežné aktivity ako je napr. cyklistika či turistika mnohým ľuďom už nepostačujú, a preto vyhľadávajú organizované aktivity. Môžu to byť zážitkové zájazdy, ktorých náplňou môžu byť napr. adrenalínové aktivity (splav divokej rieky, zoskok padákom), ale aj relaxačné aktivity, ako je cvičenie v prírode (napr. joga, aerobik...), či kultúrno-spoločenské aktivity v prírode (napr. klasické hudobné koncerty pod holým nebom, tanečné a divadelné predstavenia pod šírym nebom a pod.). Na rozdiel od športu, tieto aktivity nie sú orientované na výkonnosť, ale na zážitok.

Prechádzať sa osamote je voľnočasová aktivita, vďaka ktorej sa jedinec hýbe a má príležitosť  venovať sa sám sebe. Pri tomto druhu vychádzok má jedinec možnosť zvoliť vhodnú trasu, čas, kedy sa na vychádzku vydá a tiež čas, ktorý bude tejto aktivite venovať. Tieto podmienky sú v skupine dospelých v produktívnom veku do značnej miery ovplyvnené pracovnými alebo inými povinnosťami. V rovnakej skupine dospelých sú častokrát individuálne vychádzky určitou formou kompenzácie napr. k sedavému zamestnaniu, alebo pri povolaní s vysokou mierou stresu. Existujú aj štúdie, ktoré skúmajú riziká tejto voľnočasovej aktivity, ako je napr. strach zo zranenia iným jedincom, z náhodného zranenia, či zranenia divými zvieratami. (Coble, Selin, & Erickson, 2003; Thomas, Stanford, & Sarnecka, 2016)

Voľnočasová aktivita vychádzky v prírode je u mnohých jedincov bez ohľadu na vek obľúbená vďaka zosúladeniu nenáročnej fyzickej aktivity a prostredia, v ktorom sa pohyb uskutočňuje. Máme na mysli prírodné prostredie a pod. Vychádzky v prírode môžu byť tiež spojené s napr. s pozorovaním zvierat, vtákov a rastlín. Treba však pripomenúť, že táto činnosť má svoje pravidlá, ktoré zabezpečujú nielen bezpečnosť človeka, ale aj ochranu prírody. 

Vychádzky s priateľmi (Roberson & Babic, 2008) sú charakterizované zladením ľahkých pohybových a sociálnych aktivít. Tento typ voľnočasových aktivít nachádzame vo väčšine vekových kategórií. Často ide o vychádzky mamičiek so svojimi deťmi v kočíku, alebo s už väčšími deťmi, ktoré by ešte stále mali byť pod dohľadom svojich rodičov. (Bongaardt, Røseth, & Baklien, 2016) Aj seniori sa radi prechádzajú so svojimi priateľmi a zdieľajú si informácie. To platí aj pre školopovinné deti, stredoškolákov, vysokoškolákov a pod.  

Oblasť vychádzok so zvieratami je takmer výlučne (najmä v Českej republike, aj na Slovensku) napĺňaná vychádzkami so psami. Mnoho ľudí priam vyhľadáva pohyb so zvieraťom. Predstavuje pre nich rekreáciu po povinnostiach, alebo motiváciu k udržaniu fyzickej aktivity. (Johnson, & Meadows, 2010; Curl, Bibbo, & Johnson, 2016; Motooka, Koike, Yokoyama, & Kennedy, 2006) Zviera môže pri vychádzke slúžiť aj ako sprostredkovateľ pre odbúravanie bariér v sociálnom kontakte s okolím. Ďalšou motiváciou pre vychádzky so zvieratami môže byť nedostatok fyzickej aktivity zvieraťa, ktoré veľmi často žije so svojimi majiteľmi v bytoch alebo v malom priestore. Pri vychádzkach so zvieratami je potrebné dodržiavať pravidlá (nielen hygienické) tak, aby zvieratá nikomu neublížili, alebo, aby nebolo ublížené im. Limitujúcim môže byť snáď len aktuálne počasie.

Šport má svoj pôvod už v staroveku (zápasy, olympijské hry ...), ale najväčší rozvoj zaznamenal v posledných dvoch storočiach. Niektorí respondenti pri uvádzaní svojich voľnočasových aktivít zhodne stručne uviedli „šport“. Aby sme mohli s týmito dátami pracovať, bola vytvorená všeobecná aktivita, ktorá zahŕňa všetky bližšie nešpecifikované športové aktivity respondentov.

Hry sú individuálne alebo skupinové aktivity, ktorých účelom zvyčajne nie je určitá produkčná činnosť, ale slúžia na oddych a relaxáciu. Jednou z funkcií hry môže byť aj funkcia vzdelávacia. Rovnako ako aktivita 601, aj táto aktivita bola vytvorená na základe stručných vyjadrení respondentov, ktorí v dotazníkoch (ako voľnočasovú aktivitu) často uvádzali „hranie hier“. Táto aktivita je preto určená pre všetky odpovede, ktorých predmetom sú hry, ktoré zároveň nie sú nijako špecifikované.

Fandenie ako aktivita je úzko späté s rozvojom športu v 20. storočí a sprístupnením štadiónov tisícom divákov. Typickým znakom je fandenie športovému tímu a niekedy averzia k tímom niektorých súperov. Zvláštnou skupinou fanúšikov sú tzv. Ultras. Sú to verní fanúšikovia, ktorí sa snažia vyburcovať svoj vlastný tím, navštevujú maximum ich zápasov a zásadne fandia v stoji. Pre každý zápas majú pripravenú typickú choreografiu a fandia ako skupina. Extrémnou formou futbalového fandenia je subkultúra tzv. Hooligans. Ide o radikálnych fanúšikov, často výtržníkov, ktorých činnosť sa v súčasnosti snažia potlačiť nielen kluby, ale aj štáty na národnej úrovni.

Tento typ hier je jedným z najzákladnejších, ktoré sú vyskytujú už pri malých deťoch. Ich účelom je rozvoj matematického a logického myslenia, zapamätanie si konkrétnych a abstraktných pojmov a ich uplatňovanie v praxi. Ako príklad môžeme uviesť napr. tzv. Kimovú hru, známu z diela Rudyarda Kiplinga Kim. Jej princípom je zapamätať si čo najviac predmetov za krátky čas, počas ktorého ich daný jedinec vidí. Patria sem aj Escape hry, t.z. hry, kedy vyriešením logických a nadväzujúcich úloh (hádaniek), uniknete z uzavretého priestoru.

Stolové hry zaujímavú nielen malých, ale aj veľkých. Predstavujú svet hier, ktoré sa realizujú na základe herného plánu. Stolové hry môžeme deliť rôznym spôsobom. Môžu to byť hry, pri ktorých jedinec musí preukázať nejaké vedomosti alebo zručnosti, aby mali šancu uspieť, alebo hry založené skôr na náhode. Podľa Verghesa et al. (2003), majú preukázateľne pozitívny vplyv na zníženie rizika vzniku demencie.

Štandardne sa využíva delenie napr. podľa doby vzniku, druhu alebo typu (napr. Eurohry a Ameritrash).

Strategické hry sú také hry, kedy hráč volí určitú možnosť z množiny možností, tak aby dosiahol svoj cieľ (výhru). Predpokladom je, že hráč sa dokáže vopred zamyslieť a konfrontovať rôzne možnosti a vybrať si tú, ktorú považuje za najlepšiu. Medzi takéto typy hier zaraďujeme napr. šach, iné doskové strategické hry, paintball, hry o prežitie a pod.

Tento typ hier je založený na náhode a šťastí. Ľudia majú tento typ hier radi, pretože u nich vďaka prvku náhody, nie je potrebné moc rozmýšľať a môžu tak zábavnou formou relaxovať. Zároveň náhodnosť vytvorí u človeka počas hry napätie, ktoré ho motivuje k výhre a v prípade prehry dodáva odhodlanie pre ďalšiu hru. Táto skutočnosť môže ale byť veľmi zradná, obzvlášť v prípade, že sa hazardná hra hrá o peniaze. To môže viesť až k závislosti na hazardných hrách, tzv. patologickému hraniu, alebo gamblingu, s ktorým súvisí celá rada sociálno-patologických javov.

Futbal patrí k najpopulárnejším kolektívnym športom. Ide o fyzicky náročnú disciplínu, pri ktorej proti sebe súperia dve mužstvá, z ktorých sa každý snaží dostať čo najmenej gólov a súčasne súperovi čo najviac gólov streliť. Dĺžka stretnutia je spravidla 2x45 minút, v každom tíme je jedenásť hráčov, vrátane brankára.

Nohejbal je loptová hra, ktorej cieľom je dostať loptu cez sieť na stranu súpera povoleným spôsobom tak, aby ju nemohol spracovať a vrátiť. Nohejbal má tri základné disciplíny: singl, dvojica a trojica. Hrá sa na sety a vyhráva to mužstvo, ktoré vyhralo dva sety (jeden set – 11 bodov s dvojbodovým rozdielom). (Czech futnet association, 2016). Do tejto aktivity zaraďujeme tiež rôzne varianty futbalu a nohejbalu ako napr. malý futbal, halový futbal (futsal) alebo plážový futbal.

Basketbal je dynamický loptový šport s dlhoročnou tradíciou. V jednom tíme hrá vždy päť hráčov, ide teda o kolektívny šport. Body sa získavajú tým, že hráči hádžu loptu do súperovho koša. Čas stretnutia sa skladá zo štyroch štvrtín po 10 minút.

Hádzaná patrí medzi kolektívne loptové športy. Cieľom hry je dať viac gólov ako súper. Táto športová aktivita si vyžaduje vysokú mieru pohybových a taktických zručností, ale tiež kondíciu. Dĺžka jedného stretnutia je 2x30 minút.

Volejbal je loptová kolektívna hra, ktorej cieľom je dostať dotykmi loptu cez sieť na stranu súpera a zabrániť súperovi urobiť to isté. Tím je zložený zo šiestich hráčov, hrá sa na tri víťazné sety. Druhy – šestkový volejbal, plážový volejbal, deblový.

Tento kolektívny šport je stále jednou z najobľúbenejších fyzicky náročných športových aktivít, ktorému sa vo voľnom čase venujú tak deti ako ja dospelí (muži i ženy). Podľa autorov Telama et al. (2005) je zrejmé, že vysoká úroveň fyzickej aktivity vo veku 9 až 18 rokov významne predpovedá vysokú úroveň telesnej aktivity v dospelosti. Navyše podľa Wiley, Shaw & Havitz (2000) môže byť zapojenie sa do voľného času ovplyvnené spoločenským vnímaním genderovej vhodnosti aktivít, ako aj individuálnym záujmom a preferenciami. Cieľom hry je streliť viac gólov ako súper. Každý hráč má riadny výstroj, kde nemôžu chýbať napr. korčule na ľad, hokejka a hokejová prilba. Hokej má samozrejme svoje pravidlá, ktoré sa postupom času menia, resp. upravujú, napr. kvôli bezpečnosti hráčov, spravodlivosti hry či jej plynulosti. Hokej je možné hrať od najnižšej úrovni (amatérske súťaže) až po úroveň najvyššiu (medzinárodné súťaže) a je tiež jednou zo zimných olympijských disciplín. Neoddeliteľnou súčasťou, bez ktorej sa hráči nezaobídu, je samozrejme tréning. Tréning býva väčšinou pravidelný a časovo ohraničený. Hokej ako voľnočasová aktivita je predovšetkým o stretnutí sa s druhými ľuďmi, zábave a odreagovaní sa. Túto skutočnosť podporila Caltabiano (1994) vo svojom výskume, v ktorom bola meraná podobnosť voľnočasových aktivít, založená na vnímaní prínosu pre zníženie stresu.

Pozemný hokej sa delí na halový a vonkajší. Veľmi populárny je halový pozemný hokej, ktorý hrajú v hale piati hráči vrátane brankára v každom tíme. Cieľom hry je streliť pomocou zahnutej hokejky do protivníkovej bránky loptičku, ktorá sa volí podľa povrchu, na ktorom sa stretnutie hrá. Stretnutie je rozdelené na dva polčasy.

Florbal je kolektívny halový šport, hrá sa s ľahkou dutou plastovou loptičkou. V každom tíme je na ihrisku päť hráčov a jeden brankár. Hráči pri hre používajú špeciálne florbalové palice a snažia sa streliť súperovi gól. Na rozdiel od pozemného hokeja brankári nepoužívajú palicu, chytajú iba svojim vlastným telom.

Bejzbal je kolektívny pálkovací šport, pri ktorom sa pálkar snaží zasiahnuť loptičku nadhodenú nadhadzovačom. Hrajú proti sebe dve družstvá a každé má deväť hráčov. Keď pálkar obehne všetky štyri méty, jeho družstvo získava bod. Cieľom hry je získať viac bodov ako súper.

Kriket je kolektívny pálkovací šport, v ktorom proti sebe nastupujú dve družstvá po jedenásť hráčov. Hrá sa na ihrisku, uprostred ktorého je obdĺžnikový pruh. Zápas končí odohraním všetkých zmien, zmena je na konci, keď sa podarí „vyautovať“ 10 z 11 pálkarov.

Softball je pálkovací šport, ide o jednoduchšiu verziu bejzbalu. Hrajú proti sebe dve družstvá, každé družstvo musí mať minimálne päť a maximálne deväť hráčov. Jedno družstvo je v ihrisku, druhé na pálke, postupne sa striedajú. Hráči chytajúci loptičku sú rozostavaní v poli na métach.

Ragby je tímový kontaktný šport, prinášajúci zdravotné a sociálne výhody. Je potrebné, aby boli hráči fyzicky a psychicky pripravení a dodržiavali zásady bezpečnej hry. Pri hre môžu všetci hráči využiť svoj potenciál bez ohľadu na druh ragby. Sú dva druhy ragby, najrozšírenejším druhom je rugby union alebo päťnástkové ragby (hrá 15 hráčov na každej strane), ďalšie je rugby league alebo trinástkové ragby (13 hráčov), z ktorých vznikli ďalšie druhy ako sedmičkové ragby (olympijské ragby), kontaktné ragby (touch ragby a tag ragby).

V kolektívnych športoch proti sebe súťažia dva tímy (kolektívy), sú opakom individuálnych športov. V týchto športoch je veľmi dôležitá spolupráca všetkých členov tímu. Kolektívne športy sú veľmi prínosné pre sociálny kontakt so spoluhráčmi. Hrá sa v tíme, vďaka čomu dochádza ku vzájomnej motivácii a podpore členov tímu. Dopad neúspechu je menší a výhra intenzívnejšia. V tíme môžu vznikať priateľstvá, ktoré sa môžu preniesť aj do bežného života.

Joga má veľmi ťažké postavenie, čo sa jej klasifikácie týka. V dnešnej dobe je hlavne v Európe a v Severnej Amerike zaraďovaná medzi ľahké športové aktivity, svoj pôvod má však v Indii. Najznámejšie zmienky o nej pochádzajú v Bhagavadgíty z 2. storočia pred Kristom. V Indii má joga skôr charakter meditácie a uctievania prírodných síl, než športovej aktivity. Aj do dnešnej európskej jogy sa však tieto vplyvy premietajú, a preto sa často hovorí o prepojení so slnkom, prírodnými energiami a pod.

Aerobik, ako názov napovedá, je formou aeróbneho cvičenia, teda cvičenia, pri ktorom sa telo veľmi dobre okysličuje, tak, že pri cvičení nevzniká kyslíkový dlh. Svoj pôvod má v prácach Kennetha Coopera, veľkou propagátorkou sa neskôr stala Jane Fondová. Výhodou týchto aktivít je, že pri pravidelnom cvičení majú veľmi dobrý vplyv na fyzickú kondíciu, zlepšujú elasticitu cievneho systému a kapacitu pľúc a majú aj pozitívny vplyv na psychiku. V súčasnosti je možné si vybrať z celej rady aerobikových aktivít, ako je aqua-aerobik, športový aerobik a pod.

Ľahká atletika, ktorá má svoj pôvod už v antických olympijských hrách je považovaná za kráľovnú všetkých športov. V jej aktivitách nie je cieľom poraziť konkrétneho súpera, ale dosiahnuť čo najlepšieho výsledku (najväčšieho doskoku, dobehnúť ako prvý...). Patria sem rôzne formy behu (štafetový, prekážkový beh...), skokov (skok do diaľky, do výšky, trojskok, skok o tyči....) a hodov (hod oštepom, kladivom, diskom, vrh guľou...). K ľahkej atletike patria tiež rôzne formy viacbojov (desaťboj, moderný päťboj a pod.).

Gymnastika združuje športové disciplíny, ktoré sú väčšinou náročné na celkové prevedenie a koordináciu pohybov. Tiež gymnastika má svoj pôvod v starovekom Grécku. V súčasnosti existuje niekoľko gymnastických odvetví, ako napr. moderná gymnastika, športová gymnastika, skoky na trampolíne, akrobatická gymnastika a pod. Väčšina európskych štátov má svoje gymnastické únie, ktoré združujú rád lokálnych gymnastických spolkov.

Typickým znakom behu je, že sa v určitých fázach pohybu žiadna z končatín nedotýka povrchu. Beh sa rozlišuje dĺžkou trate a rýchlosťou behu. Je možné rozlíšiť beh vysokou rýchlosťou tzv. šprinty, traťové behy od 60 m, až po niekoľko sto metrov a behy vytrvalostné, ktorých dĺžka sa pohybuje od pár kilometrov až po desiatky kilometrov. Zvláštnym prípadom vytrvalostného behu je tzv. maratónsky beh. Medzi špeciálne typy behu patrí tiež tzv. orientačný beh, teda beh spojený s orientáciou v teréne s mapou alebo buzolou ale tiež napr. cezpoľný beh či beh po schodoch a pod.

Nordic walking je špeciálna športová aktivita, ktorej najdôležitejším športovým náradím sú tzv. trekingové palice. Jedná sa o nenáročnú aktivitu určenú pre všetky vekové kategórie a dá sa realizovať vo všetkých ročných obdobiach. Výhodou je, že na rozdiel od bežnej chôdze sa pri chôdzi s palicami pri správnej technike zaťažujú rovnomerne rôzne skupiny svalov a tým sa záťaž rozdeľuje na celé telo. Nie sú tak zaťažované iba svaly dolnej polovici tela, zároveň sa tiež formuje postava jedinca.

Mažoretky sú športovo-tanečným odvetvím. Tanečnice realizujú zložité choreografie predovšetkým s náčiním s názvom baton (špeciálna palička). V tradičnom slova zmysle sú spojované s rôznymi prehliadkami a defilé, kde mažoretky väčšinou pochodujú na dychovú hudbu v doprovode bicích nástrojov. Moderné mažoretky vykonávajú skôr zostavu za doprovodu modernej hudby a často skôr na pódiách. Roztlieskavačky potom vytvárajú zložité choreografie na športových štadiónoch, kde môžu dopĺňať choreografiu Ultras, alebo vystupovať samostatne. V súčasnosti je už i táto aktivita samostatným športovým odvetvím, v ktorom sa súťaží.

Tenis je obľúbenou voľnočasovou aktivitou detí, dospievajúcich, dospelých ako aj jedincov v pokročilom veku (Alexandris, & Carroll, 1997). Je možné ho hrať ako dvojhru, kedy na každej strane tenisového kurtu hrajú proti sebe dvaja hráči, resp. hráčky, štvorhru s dvomi hráčmi na každej strane ihriska alebo zmiešanú štvorhru (ako už názov napovedá, hrajú proti sebe párové dvojice). Cieľom tejto hry je trafiť loptičku raketou cez sieť do vyznačeného ihriska tak, aby ju súper nemohol vrátiť späť. Je to aktivita fyzicky veľmi náročná nielen vďaka neustálemu pohybu, ale tiež vďaka rôznym hracím povrchom, ktorým sa hráči musia prispôsobiť. Hra môže trvať niekoľko desiatok minúť aj hodín. I vďaka tomuto aspektu vyžaduje tenis poriadnu prípravu hráčov.

Stolný tenis je obľúbeným športom tak u detí ako aj u dospelých. Často býva v ponuke voľnočasových organizácii. Ako voľnočasová aktivita nemusí byť tak fyzicky náročná, avšak ani tu nemožno podceniť prípravu. Svoju rolu hrá tiež psychická zrelosť hráča/hráčky. Cieľom hry je trafiť raketkou loptičku cez sieť na druhú stranu stola, kde stojí protihráč. Vyhráva ten, kto vyhrá vopred určený počet setov zložených z víťazných loptičiek. Tento šport môžu hrať tak dvaja jednotlivci proti sebe, ako aj dvojice proti sebe.

Šport bedminton na úrovni voľnočasovej aktivity je obľúbeným športom mužov aj žien. V obľube ho majú deti aj dospelí. Hráči/hráčky stoja na vyznačenej strane kurtu a snažia sa raketou odpáliť košík vo vzduchu na druhú stranu kurtu k súperovi. Súper je povinný košík riadne odohrať späť. Tento šport vyžaduje pre svoju rýchlosť istú mieru fyzickej pripravenosti. Ako voľnočasová aktivita je bedminton veľmi využívaný rodičmi s deťmi, kedy často k dokonalému pocitu z hry nevadí ani chýbajúca sieť, ktorá býva neoddeliteľnou súčasťou tohto športu.

Voľnočasová aktivita squash je náročným a rýchlym športom, ktorý si obľúbilo množstvo ľudí. Hrajú ho muži aj ženy so špeciálnou raketou a loptičkou. Samotná hra prebieha v špeciálnej miestnosti, ktorá je nato určená, so značením. Hráči hrajú o víťazné hry (gamy), kedy prvý čo získa určený počet hier, víťazí. Na najnižšej, rekreačnej úrovni, vznikajú rôzne amatérske súťaže. Squash môžu hrať tak dvaja jedinci proti sebe, ako aj páry proti sebe.

Golf z pohľadu voľnočasovej aktivity je šport, ktorý môžu hrať všetky vekové kategórie bez ohľadu na pohlavie. Ako každý šport, aj golf má svoje pravidlá. Cieľom hry je odohrať loptičku z odpaliska do jamky. Nie je veľmi fyzicky náročný, je možné ho hrať na verejných ihriskách a hráči medzi sebou môžu voľne komunikovať. Golf býva vyhľadávaný vďaka zábave, spoločne strávenému času s rodinou alebo blízkymi, ale tiež ako možnosť pobytu v prírode.

Loptové športy je pojem veľmi široký. Do ostatných loptových športov zaraďujeme napr. ringo, frisbee, bicyklebal, lakros a ďalšie. Tieto športy sa dajú hrať na rôznych typoch hracích plôch, napr. trávnik, parkety v hale, piesok. To je navyše umocnené pocitom hrania pre tím, čo nie je možné bez súhry všetkých hráčov. Loptové športy človeku prinášajú hlavne relax, oddych a zábavu. Týmto voľnočasovým aktivitám sa venujú deti i dospelí bez ohľadu na vek. Ideálnou kombináciou sú športy, ktoré môže hrať celá rodina. Tiež v prípade týchto voľnočasových aktivít je hlavnou motiváciou zábava.

Plávanie je individuálnym športom, ktorý sa vyznačuje opakujúcim sa pohybom vo vode. (Alexandris, & Carroll, 1997) Na plavca vo vode pôsobí vztlaková sila a hydrostatický tlak. Rozoznávame štyri základné plavecké spôsoby: prsia, kraul, znak, motýlik. Jedná sa o vhodnú aktivitu pre osoby v každom veku vrátane osôb s postihnutím.

Potápanie je aktivita pod vodnou hladinou s dýchacím prístrojom alebo bez neho. Rozlišujú sa tri druhy: potápanie s prístrojom (scuba diving) – jaskynné, technické a vrakové, ďalej športové šnorchlovanie (snorkeling) a voľné potápanie na jeden nádych (freediving).

Surfovanie je vodný šport, počas ktorého sa jazdí na surfe na morských vlnách poháňaných vetrom. Osoba, ktorá robí tento šport, sa volá surfér.

Windsurfing je šport, pri ktorom windsurfer jazdí po vodnej hladine na doske s plachtou. Pri tomto športe je veľmi dôležitý vietor, vďaka ktorému sa windsurfer dostáva do pohybu.

Jachtárčenie je vodný šport vykonávaný na lodiach s plachtami, ktoré sú poháňané silou vetra.

Veslovanie je vodný šport, pri ktorom veslár v špeciálnej lodi usiluje o prekonanie danej vzdialenosti v čo najkratšom čase. Veslá sú upevnené k lodi a veslári plávajú chrbtom v smere jazdy. Pomocou špecificky upravených lodí môžu veslovanie realizovať aj ľudia s hendikepom.

Pádlovanie je vodný šport, vykonávaný na rôznych typoch lodí. Na rozdiel od veslovania osoba jazdí čelom v smere jazdy a pádlo nie je pripevnené k lodi, ale je držané iba v rukách.

Rafting je vonkajší vodný šport realizovaný na nafukovacom rafte. Patrí medzi adrenalínové športy, pri ktorých sa splavujú vodné toky s rôznym stupňom obtiažnosti.

Korčuľovanie je šport, ktorý môžeme realizovať v zimnom aj letnom období. K tomuto športu je potrebné používať korčule. Korčule na ľad sú vybavené špeciálnou úzkou nabrúsenou čepeľou a na tzv. inline korčuľovanie sa používajú korčule, ktoré majú v rade 4-7 koliečok. Telo je uvedené do pohybu pomocou prenášania váhy z jednej nohy na druhú. Inline korčuľovanie sa teší veľkej obľube hlavne u mladších ročníkov, ľudia si pri ňom oddýchnu a zároveň robia niečo pre svoju fyzickú kondíciu. Tiež korčuľovanie na ľade sa teší značnej obľube a je základom i pre veľa ďalších športov, ako je hokej, krasokorčuľovanie či rýchlokorčuľovanie.

Lyžovanie je športová disciplína, ktorá vznikla z potreby pohybu po snežnom povrchu, ktorý by bol rýchlejší ako pohyb so snežnicami. Rozlišujeme predovšetkým dve formy lyžovania: bežecké a zjazdové. (Alexandris, & Carroll, 1997) U bežeckého lyžovania ide o pohyb v rôznorodom teréne, na dlhších tratiach a dá sa prirovnať k turistike a veľa bežkárov uvádza, že cieľom je predovšetkým spoznávanie krajiny a prírody. Naproti tomu zjazdové lyžovanie vyžaduje kopcovitý terén – zjazdovku a potrebné zázemie. Je teda oveľa náročnejšie nielen finančne, ale aj na konkrétne prostredie a vybavenie.

Posilňovanie a fitness ako voľnočasové aktivity slúžia človeku na zlepšenie fyzickej a duševnej kondície a jeho zdravotného stavu. Posilňovanie a fitness zahŕňajú cviky s využitím jednoduchých techník a pomôcok. Zaraďujeme sem napr. činky, drobné pomôcky a náčinie (gymnastické lopty, švihadlá a ďalšie), ale tiež prácu s vlastným telom a jeho váhou. Posilňovanie a fitness zahŕňajú niekoľko princípov, ktorými je potrebné sa riadiť. Na začiatku cvičenia väčšinou býva tzv. rozohriatie sa pred samotnou aktivitou, potom nasleduje pretiahnutie sa a samotné posilňovanie. Pre lepší efekt je často potrebné vhodne upraviť svoju životosprávu.

Streľba je zameraná na presnosť a cieľom je pomocou strelnej zbrane trafiť daný cieľ. Môže sa strieľať z rôznych zbraní, ale je potrebné mať oprávnenie, alebo daný šport realizovať pod dohľadom osoby s oprávnením. Do tejto aktivity zaraďujeme napr. streľbu z kuše, praku, strelných a palných zbraní. Medzi mladými ľuďmi je v súčasnosti veľmi obľúbený paintball (farebné náboje), airsoft (plastové guličky), ale tiež lasergame (laserový lúč).

Cieľom lukostreľby je strieľať z luku čo najpresnejšie do terča z rôznych vzdialeností.

Bowling je šport zameraný na presnosť. Hráč sa snaží guľou zraziť čo najviac kolkov na konci dráhy. Pre hranie bowlingu je potrebná bowlingová dráha s desiatimi kolkami, bowlingová guľa a tiež špeciálne topánky.

Kolky sa hrajú s guľou bez otvoru. Hádže sa na deväť kolkov, ktoré sú na rozdiel od bowlingu poskladané do štvorca.

Gulečník a biliard sú športy zamerané na presnosť, jedná sa o hry s tágom a guľami na špeciálnom stole. Pojem biliard sa používa tiež, avšak jeho podstata sa časom zmenila a v rôznych geografických regiónoch má rôzne významy. Hlavné druhy gulečníka sú karambol, pool, snooker.

Petang sa hrá s kovovými guľami a je zameraný na presnosť, môže sa praktikovať v akomkoľvek teréne. Cieľom hry je dohodiť kovové gule čo najbližšie k malej drevenej guličke.

Curling alebo ľadová metaná je kolektívny šport zameraný na presnosť, jeho cieľom je dopraviť špeciálne hracie kamene po ľade do vyznačenej plochy.

Šípky sú šport zameraný na presnosť, podstatou tejto hry je hádzanie šípok do terča. V šípkach existuje viacero variant hier, pri každej sa hráči striedajú u terča a hádžu tri šípky do splnenia podmienok danej hry a víťazstva. Šípky sú vyrobené z rôznych materiálov a rozdeľujú sa na dva typy – steelové a softové.

Ide o skupinu športových aktivít, ktoré sa vyznačujú používaním motorového dopravného prostriedku k vykonávaniu športovej činnosti. V najširšom slova zmysle ich môžeme rozdeliť do dvoch kategórii. Po prvé automobilové preteky, kde zaraďujeme okružné preteky (napr. Formula 1), rallye, autokros a diaľkové súťaže (napr. Rallye Paríž-Dakar). Do druhej skupiny patria motocyklové preteky, kam patria opäť okružné preteky (MotoGP), terénne preteky Enduro, preteky na plochej dráhe či motokros. Medzi špeciálne typy motoršportu patria napr. súťaže traktorov, kosačiek, člnov a iných motorových zariadení.

Jazdectvo je šport, v ktorom sa využíva zviera (najčastejšie kôň) k športovým aktivitám. Typická je jazda džokeja v sedle. Jazdecký a dostihový šport má svoj pôvod v Anglicku, odkiaľ sa rozšíril do celej kontinentálnej Európy a do sveta (predovšetkým skrz kolónie, neskôr patriacich do Commonwealthu). Jazdectvo zahrňuje viacero disciplín. Medzi najdôležitejšie patria dostihové závody (najznámejšia je liverpoolská Grand National Steeplechase), ale zaraďujeme sem aj prekážkové disciplíny (parkúr), drezúru, vytrvalostné preteky a tiež westernové jazdenie. Do aktivity patrí tiež tréning zvierat predovšetkým pozitívnym posilňovaním, napr. tréning psov, papagájov, tuleňov a pod.

Letecké športy sú jedinou skupinou športových aktivít, kde miesto výkonu športu nie je ani voda, ani pevnina, ale vzdušný priestor. Tieto športy sú preto najviac závislé na poveternostných podmienkach, pretože je k ich výkonu väčšinou potrebné jasno a bezvetrie či málo veterné počasie. Zahŕňa športy, k vykonávaniu ktorých je potrebný letecký motorový prostriedok (letecká akrobacia, lietanie vrtuľníkmi, všeobecné lietanie), ako aj aktivity, kde je hlavným prostriedkom padák, alebo nemotorový letecký prostriedok: parašutizmus, lietanie na závesných a padákových klzákoch (tzv. rogalách), lietanie v balóne, plachtenie, letecké modelovanie a pod.

Cyklistika je šport, k vykonávaniu ktorého je potrebný bicykel. Ten môže mať rôzne vlastnosti v závislosti od účelu jeho použitia v teréne, v ktorom sa bicykel bude pohybovať. Rozlišujeme tri typy cyklistiky. Rýchlostnú cyklistiku, kde je dôležitá nízka váha bicykla a malý odpor, pretože hlavným cieľom je prejsť daný úsek za čo najkratší čas. Druhou skupinou je terénna cyklistika, kde naopak ide o to mať čo najpevnejší bicykel k prekonaniu terénu. Zvláštnou skupinou je tzv. sálová cyklistika, kde zaraďujeme krasocyklistiku a šport s názvom bicyklebal.

V rámci prvej z aktivít – jazda na kolieskových korčuliach je najrozšírenejším typom medzi verejnosťou tzv. fitness korčuľovanie, teda rekreačné a kondičné. Okrem toho rozlišujeme freestylové korčuľovanie, hokejové korčuľovanie, rýchlokorčuľovanie atď. Ďalšou aktivitou je skateboarding. Tu je najdôležitejšou pomôckou skateboard, slúžiaci k jazde a predvádzaniu trikov a ich zostavy. Prvými skateboardmi boli drevené dosky, na ktorých boli zo spodu pripevnené kolieska z inline korčúľ. K najväčšiemu rozmachu skateboardingu došlo v 70. a 80. rokoch 20. storočia v USA. Skateboardy prešli veľkým vývojom až po dnešný tvar, ktorý je na rozdiel od predchádzajúcich typov symetrický. Existuje celá rada trikov a pohybov typických pre skateboard. Medzi najvýznamnejšie patrí ollie a kickflip.

Horolezectvo zahŕňa športové a pohybové aktivity prevádzkované na zvislých stenách. (Dilley & Scraton, 2010) Pre ich vykonávanie je potrebné mať špeciálne vybavenie zaisťujúce plnú bezpečnosť a chrániace pred zranením či dokonca smrťou. Ide o rôzne typy sedákov, skôb, lán, prilieb, cepínov, mačiek a pod. Hoci je možné horolezectvo realizovať na umelých stenách v halách, väčšinou sa jedná o vonkajšiu aktivitu. Horolezci najčastejšie zdolávajú skaly a horské svahy. Horolezectvo je možné realizovať aj na ľadových stenách, budovách, mostoch a pod.

Balet je aktivita na pomedzí medzi umením a športom. Ide o scénické tanečné umenie založené na špeciálnych choreografiách. Väčšinou je to samostatné dielo, ale môže byť aj súčasťou iných diel, ako napr. opery. Balet ako štýl tanca má svoje pravidlá a typické prvky. Dôležitá je práca s nohami, na ktoré sú určené typické baletné topánky – špičky, ktoré majú vystuženú prednú časť a sú určené k tancovaniu na špičkách, alebo baletné piškóty, ktoré sú priliehavé a mäkké, ale nemajú tvrdé ohraničenie.

Táto aktivita zahŕňa všetky organizované i neorganizované tanečné aktivity jednotlivcov i skupín (Alexandris, & Carroll, 1997), okrem baletu. Ide jednak o tanečný šport, ale aj o ďalšie tance, ktorým sa budeme venovať nižšie.

Tanec alebo tanečný šport pochádza pôvodne zo spoločenských tancov. Typické je tancovanie v pároch, za doprovodu tanečnej hudby a pri použití typických krokov daného tanečného štýlu. V tanečných súťažiach sa súťažiaci členia do rôznych kategórií podľa veku a výkonnosti. Väčšinou sa tance delia do dvoch základných kategórií. Prvú skupinu tvoria tzv. štandardné tance, ktoré majú väčšinou svoj pôvod v Európe, typické uzavretejšie držanie a striktný dress code (muži frak, ženy dlhé večerné šaty). Latinskoamerické tance potom majú svoj pôvod väčšinou v južnej Amerike, oblečenie je tu menej striktné (zdôrazňuje temperamentný charakter tancov) a držanie je uvoľnenejšie.

Medzi ďalšie tance v tejto aktivite zaraďujeme napr. mnoho ďalších tancov, ktoré by mohli byť radené do spoločenských tancov, ako napr. mambo, salsa, flamenco a pod. Ďalej nesmieme zabudnúť na tance, ktoré tancujú tak jednotlivci ako aj skupiny, ako napr. rap, hiphop, step, brušne tance, street dance, country tance, africké tance, írske tance a pod.

Do tejto skupiny možno zaradiť celú radu športov, ktoré nenájdeme v predchádzajúcich podkategóriách a aktivitách. Pri zaradení športov do tejto aktivity nezáleží na tom, či sa jedná o šport kolektívny alebo individuálny.

Aktivita návštevy športových stretnutí je neodmysliteľnou súčasťou oblasti športu. Na sledovanie všetkých športov ponúkajú organizátori fanúšikom a priaznivcom priestory, kde môžu fandiť svojim športovcom. Vždy sa jedná o priestory vonkajšie a vnútorné. Pobyt v týchto priestoroch býva dočasný a jedincom je vnímaný spravidla ako cudzí priestor. Návšteva športového stretnutia plne zaisťuje spoločenský kontakt jedinca a tým jeho socializáciu a zároveň plní funkciu zábavnú. Práve vďaka tomuto dôvodu bývajú návštevy športových stretnutí vyhľadávanou voľnočasovou aktivitou jedincov i celej skupiny. Veľa krát sa stáva, že je dané stretnutie sprevádzané atraktívnym programom.

Táto aktivita je medzi jedincami obľúbená hlavne z toho dôvodu, že pri nej nemusia vynakladať veľkú fyzickú aktivitu, prostriedky a čas na prepravu a je dostupná takmer každému. K sledovanou športu je potrebný tiež dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie materiálnych prostriedkov potrebných pre ich sledovanie (televízia, satelit, prístup k PC). S rozvojom internetu je možné sledovať akýkoľvek šport bez ohľadu na ročné obdobie a miesto jeho konania. Obľúbenou aktivitou sa stáva sledovanie zvláštnych športových udalostí, napr. majstrovstvá sveta (rôznych športoch), významné turnaje, Olympijské hry a pod. Atraktivita sledovaných športov a zvláštnych športových udalostí v očiach jedinca stúpa s úspechom jeho obľúbeného športovca a tímu.

Veľa ľudí majúcich radi šport sa zaujíma aj o športové štatistiky, vďaka ktorým majú presnejšie informácie o športovcoch, športových tímoch či celých športoch. Je možné sledovať veľa údajov, napr. počet gólov, čas, ktorý hráč strávil na ihrisku, koľko v hre urobil chýb a mnoho ďalších. Tieto informácie ľudia ďalej využívajú napr. k stávkovaniu, ktoré už do športových štatistík nezahŕňame. Samozrejme nie je možné vnímať kategóriu športových štatistík iba ako ich obyčajné sledovanie, ale tiež ako ich tvorbu a zdokonaľovanie, k čomu v dnešnej dobe napomáhajú moderné technológie.

Trénerstvo ako voľnočasová aktivita je v tomto ohľade chápaná ako činnosť, kedy osoba venuje svoj voľný čas práci s jedincom či skupinou ľudí v konkrétnom športe, aby bol dosiahnutý čo najlepší športový výsledok. Trénerstvo ako voľnočasová aktivita môže byť smerovaná k práci s deťmi aj dospelými. Náplň činnosti trénera je chápaná v celej jeho šírke a nemožno nespomenúť vedenie športovca, motiváciu, kontrolu nad jeho prácou a prípravou. Do tejto aktivity zahrňujeme tiež špecifické činnosti, ktoré sa týkajú trénerstva, napr. vzdelávanie alebo príprava na skúšky na pozíciu trénera alebo získanie trénerskej licencie.

Fandenie obľúbeným klubom je obľúbenou aktivitou a stretávame sa s ním naprieč všetkými športovými odvetviami. Jedná sa o náklonnosť osoby k športovému tímu či športovcovi. Fanúšik verí, že subjekt alebo objekt jeho záujmu, dosiahne v pretekoch alebo v zápase čo najlepší výsledok a patrične ho podporuje. Táto podpora býva prejavovaná nielen v mieste, kde športovec či tím pôsobí, ale často sa stáva, že za týmito objektmi záujmu fanúšik cestuje. K subkultúre fanúšikov patrí tiež napr. špecifické oblečenie často so symbolmi svojho tímu, reč alebo správanie a združovanie osôb do tzv. fanklubov a všetky aktivity s nimi spojené.

Kľúčovým prvkom rodinného prostredia sú zvyky a rituály, ktoré určujú jedinečnosť každej rodiny, na ich základe sa vytvárajú pravidlá a normy, ktoré dodávajú jej členom životné istoty. Rodina je tiež krásnym príkladom prostredia, v ktorom je veľký priestor pre rozmanité voľnočasové aktivity. Do aktivít s názvom rodina zaraďujeme také činnosti, ktoré môžu mať veľmi pestrú náplň, ale ich kľúčovým a základným spojítkom sú členovia rodiny. Táto aktivita bola do podkategórie zaradená na základe veľmi stručných vyjadrení (napr. „rodina“), ktoré nám niektorí respondenti poskytli a v nich neuvádzali čoho sa aktivity v rodine týkali. Do aktivity rodina preto spadajú všetky všeobecné vyjadrenia rodinných aktivít.

Rodinné výlety a dovolenky poníma každá rodina inak, či už na základe finančných prostriedkov alebo nárokov na cieľovú destináciu. Pre niekoho je na rodinných výletoch a dovolenkách kľúčové trávenie času s blízkymi osobami, alebo tiež utuženie rodinných vzťahov, pre iných je dôležitý iba odpočinok s poznávaním nových miest či už v doma alebo v zahraničí.

Pri súrodeneckých hrách sa rozvíja spolupráca a podľa druhu zvolenej hry aj iné vedomosti a zručnosti. Kľúčovým faktorom súrodeneckých hier je vek detí, od ktorého sa odvíjajú druhy zvolených hier a predovšetkým prístup hráčov k sebe navzájom. Preto, aby bolo hranie zábavné a harmonické, je dôležité, aby bol starší spoluhráč ohľaduplný, pretože mladší súrodenec ešte nedokáže toľko, čo je pre väčšie deti samozrejmosťou.

Sociálnu starostlivosť v rámci tejto podkategórie chápeme ako voľnočasovú aktivitu, ktorá nie je viazaná na nástroj sociálnej ochrany, ktorý vytvoril štát pre prípad sociálnej udalosti. Tu sa jedná o akékoľvek aktivity sociálnej starostlivosti, ktoré sú realizované vo voľnom čase a ktoré sú poskytované blízkym osobám, napr. v rodine alebo priateľom a pod. Rovnako tak sa jedná o aktivity, ktoré sú ako voľnočasové ľuďmi chápané a nie sú viazané na výkon ich profesie.

Aktivita stráženie detí v tomto katalógu reprezentuje také činnosti, ktoré smerujú k zaisteniu dohľadu a aktivít pre deti v dobe, kedy sa im nemôžu venovať rodičia alebo zákonní zástupcovia. Do tejto aktivity nezahŕňame tie činnosti, ktoré sú chápané ako povinnosť alebo práca. Ide o činnosti, ktorých spoločným menovateľom je stráženie detí, v rámci ktorého prebiehajú konkrétne činnosti. Túto aktivitu napĺňajú veľmi rôznorodé činnosti, napr. tvorivé aktivity s deťmi, hra s deťmi, prechádzky s deťmi, športovanie s deťmi, sledovanie rozprávok a pod.

Sociálna pedagogika sa orientuje na celú populáciu, cieľom je pomoc všetkým vekovým kategóriám v rôznych životných situáciách. Nejde teda iba o odstraňovanie negatívnych spoločenských a individuálnych prejavov, ale hlavne o posilňovanie tých pozitívnych, a to predovšetkým prostredníctvom výchovy a vzdelávania. Sociálna práca je disciplína zaoberajúca sa zlepšovaním kvality života jedinca, skupín i celej spoločnosti. Do tejto kategórie spadajú činnosti, ktoré patria do sociálnej pedagogiky alebo sociálnej práce a nie sú sociálnou starostlivosťou. Môže sa jednať napr. o terénne služby, poradenstvo, krízovú intervenciu, prácu v nízkoprahových zariadeniach a pod.

Návštevy priateľov sú dnes, viac ako v minulosti, bežnou súčasťou života ľudí. Ľudia sa ďaleko častejšie stretávajú so svojimi priateľmi ako s rodinou v porovnaní s minulosťou. Má nato vplyv rozšírenie priestoru, kde sa môže človek zoznámiť s ľuďmi, ktorí sú mu blízki. Zároveň pri stretnutí s priateľmi ľudia stretávajú svojich rovesníkov, s ktorými môžu často krát ďaleko lepšie zdieľať svoje zážitky, radosti či starosti, ako s členmi svojej rodiny, ktorí sú o generáciu či dve starší. Zároveň ale množstvo priateľstiev a nedostatok času prinášajú odlúčenie od rodiny, čo môže mať v krajných prípadoch veľmi negatívne dôsledky na fungovanie rodiny.

Návštevy príbuzných môžu mať rozličný charakter, podľa danej situácie. Môže sa jednať o návštevy spontánne, neplánované, kedy je cieľom iba navštíviť daného človeka a zdieľať s ním svoj čas, ale častejšie ide o návštevy pravidelné (napr. pravidelné návštevy starých rodičov), či plánované návštevy. Tu je možné zaradiť napr. návštevu k príležitosti významného životného jubilea, svadby či v prípade úmrtia v rodine. Dĺžka a charakter návštevy záležia na vzájomnej vzdialenosti, pokiaľ je vzdialenosť väčšia, potom býva i návšteva menej pravidelná.

Do voľnočasovej aktivity návštevy spoločenských klubov zaraďujeme všetky aktivity spojené so stretávaním sa ľudí z najrozličnejších dôvodov. Na tomto mieste spomenieme napr. hudobné kluby a bary, kde sa ľudia bavia, počúvajú hudbu, tancujú a popíjajú. Samozrejme spoločenské kluby môžu byť tiež inej povahy. V toto prípade hovoríme o takých spoločenských aktivitách, ktoré organizujú najrôznejšie spolky, združenia a kluby za účelom udržiavania spoločenského styku a realizácie aktivít v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti. Tieto aktivity bývajú charakteru napr. športového, kultúrneho a celej rady ďalších.

Táto voľnočasová aktivita býva spravidla realizovaná v najrôznejších spolkoch, voľnočasových zariadeniach, v školách a pod. Diskutujúci debatujú o najvýznamnejších témach dnešnej doby (politické, ekologické, sociálne a pod.). Debata má svoje pravidlá, ktoré musí každý účinkujúci dodržiavať. V debatovaní existuje celá rada formátov, ktoré sa vzájomne odlišujú. Na tomto mieste zmienime napr. Parlamentnú debatu či debatu typu Karl Popper. Diskusné a debatné kluby usporadúvajú súťaže, turnaje, ale tiež školenia. Niektoré akcie bývajú prístupné širokej verejnosti.

Pod aktivitou organizovanie spoločenských akcií si možno predstaviť organizačné zaistenie akcií najrozličnejšieho charakteru. Zaraďujeme sem napr. firemné akcie (napr. večierky), plesy, koncerty, výstavy, narodeninové oslavy, záhradné slávnosti, svadby, módne prehliadky a ďalšie. Uskutočnenie spoločenských akcií zahŕňa také činnosti, resp. servis, ktorý je v súlade s charakterom akcie. Máme tým na mysli hlavne naplánovanie a organizovanie akcie, design akcie, prenájom priestoru, technické vybavenie akcie, catering, hostiny (bankety, rauty, recepcie) zaistenie tanečného vystúpenia či hudobného doprovodu, zaistenie moderátora akcie, fotografa a celej rady ďalších, ktoré tieto akcie spravidla zahŕňajú.

Ples ako voľnočasová aktivita býva z povahy veci veľmi navštevovanou slávnostnou spoločenskou udalosťou poväčšine dospelými ľuďmi. Súčasťou plesu býva spoločenský tanec s doprovodom príslušnej hudby. Návšteva plesu zvyčajne vyžaduje spoločenský odev, pokiaľ teda ples nie je iného charakteru (napr. maškarný ples a pod.). V minulosti bývali plesy skôr výsadou vyšších spoločenských vrstiev. V dnešnej dobe je tomu samozrejme tiež tak, avšak stále častejšie sa stretávame i s plesmi na úrovni dedinských plesov usporiadanými rôznymi organizáciami, spolkami a pod.

Diskotéky bývajú veľmi často výsadou skôr mladšej generácie. Diskotéky zvyčajne trvajú celú noc až do skorých ranných hodín hlavne koncom pracovného týždňa a cez víkend. Na diskotéku chodia ľudia nielen za zábavou a zoznamovaním sa s novými ľuďmi, ale hlavne počúvať hudbu a tancovať. Diskotéku a tanečnú hudbu máva na starosti diskdžokej, ktorý celú akciu moderuje a sprevádza. Častým javom na diskotékach býva organizovanie najrôznejších spoločenských hier a súťaží.

Zábavy bývajú výsadou predovšetkým dedín. Je to miesto pre stretávanie ľudí, kde dôležitú rolu hrá hudobný doprovod amatérskych kapiel. Nechýba tu samozrejme tanec, jedlo, pitie, zoznamovanie sa s ľuďmi a stretávanie s priateľmi. Niektoré zábavy sú realizované ako doprovodné akcie iných spoločenských udalostí, napr. hodov, slávností, pálenie čarodejníc a pod. Oveľa častejšie je však zábava realizovaná ako akcia sama o sebe. V letných mesiacoch, v období letných prázdnin sa zábavy konajú hlavne vo vonkajšom prostredí.

Výročie založenia obce, vysvätenie kostola alebo svätyne, výročná púť, patronícium kostola apod.

Ide o aktivity zaoberajúce sa prácou s mládežou a deťmi, ktoré sa líšia zameranosťou a mierou organizovanosti. Cieľom je výchova mládeže a detí prostredníctvom rôznorodých aktivít. Vedúci by mal byť schopný podľa zamerania organizácie pracovať s deťmi a mládežou v ich voľnom čase a upevňovať priateľstvo k ľuďom okolo seba.

Členom mládežníckej alebo detskej organizácie môže byť každý, kto spĺňa kritéria dané konkrétnou organizáciou a ten, kto súhlasí s poslaním a činnosťou danej organizácie. Detské a mládežnícke organizácie sú zamerané na rôzne druhy činností. Kľúčovým prvkom sú tu sociálne vzťahy, deti si tu nachádzajú priateľov a učia sa, ako spolupracovať v skupine. Podľa zamerania činností dochádza k rozvoju v oblasti kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej.

Existuje veľa organizácií, ktoré sa venujú organizovaniu letných detských táborov. V organizovaní letných detských táborov však existujú rozdielne prístupy. Prvým z nich je celoročná práca so skupinou detí, ktorá vyvrcholí letným detským táborom. V tejto sfére pôsobia väčšinou vedúci a organizátori na báze dobrovoľnosti. Na druhej strane existujú komerčné organizácie, ktoré organizujú letné detské tábory rôzneho zamerania a zamestnávajú vedúcich, ktorí vytvárajú a realizujú program s deťmi za určitú finančnú odmenu. Medzi týmito dvomi úplne rozdielnymi prístupmi existuje veľa medzitypov.

Práca v rámci tejto aktivity spočíva v plánovaní a organizačnom zabezpečení letného detského tábora vrátane jeho programu a vedenia jednotlivcov a skupín pri táborových aktivitách.

Letné detské tábory sú organizované mnohými rôznymi organizáciami – od neštátnych neziskových až po komerčné subjekty. Každý rok je počas letných prázdnin ponúkaných veľa táborov rôznorodého zamerania. Toto zameranie sa najčastejšie prejaví v cieľovej skupine detí (letný tábor je napr. určený iba deťom od 6 do 11 rokov alebo deťom so sluchovým postihnutím a pod.). Účastníkom letného detského tábora môže byť každé dieťa, ktoré spĺňa podmienky danej organizácie. Letné detské tábory sú vhodným prostriedkom k osamostatneniu a vystúpeniu z komfortnej zóny. Deti tu upevňujú sociálne väzby a učia sa pracovať v skupine. Vďaka rôznorodým aktivitám kultivujú svoje hodnoty.

Do tejto aktivity patrí celá rada činností, od práce dobrovoľných komunálnych politikov (napr. obecný zastupiteľ) cez regionálnu úroveň (člen krajského zastupiteľstva) až po celoštátnu úroveň (dobrovoľník v poslaneckom parlamente, senáte). Všetky tieto role dopĺňajú v zastupiteľskej demokracii prácu volených a platených zástupcov občanov. Práca v zastupiteľských orgánoch zahŕňa i dobrovoľnú prácu poradcov, ktorých úlohou je diskutovať o odborných témach a poskytovať dostatok informácii k určitej problematike tak, aby mal volený zastupiteľ dostatok informácii pre správne rozhodnutie.

Politické stretnutia a demonštrácie sú verejnou činnosťou, ktoré môžu iniciovať buď to samotné politické strany či hnutia, alebo občania či občianske hnutia. Ich cieľom je protestovať alebo vyjadrovať postoj k smerovaniu štátu a rôznym politickým a ďalším témam. Spoločným znakom je veľká skupina osôb, ktorá verejne dáva najavo svoj názor, tak aby oslovila a na svoju stranu získala čo najväčšie množstvo podporovateľov. V demokratických zemiach nie sú tieto stretnutia potlačované a sú jedným z nástrojov napomáhajúcich k správnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti.

S ohľadom na Dohovor o právach dieťaťa, vydaný OSN v roku 1989 boli vo viacerých štátoch založené rôzne detské a mládežnícke zastupiteľské orgány, ktoré dávajú deťom a mládeži možnosť vyjadriť verejne svoj názov a záujem, tak aby k nemu mohlo byť v prípade oprávnenosti prihliadané. Jedná sa o rôzne formy rád detí a mládeže, ktorí zastupujú záujmy mládežníckych organizácii. Tieto rady reprezentujú potreby mládeže a reprezentujú ich voči štátnym orgánom (parlament, vláda...). Rovnako tak existujú rôzne zastupiteľské orgány napr. v školách (napr. parlament) a pri rôznych orgánoch verejnej správy a pod.

Jedná sa o herný žáner, kde hlavný hrdina plní najrôznejšie úlohy (napr. hádanky, zbieranie predmetov a ich správne použitie, zápletky a celú radu ďalších, aby dosiahol cieľ). Existuje tiež celá rada subžánrov adventúr. Na tomto mieste môžeme zmieniť napr. textové adventúry (východiskovým bodom pre fungovanie hry je text), modernejšie a prepracovanejšie grafické adventúry, ktoré sa ďalej delia na: Únikové adventúry, Logické (puzzle) adventúry, Preskúmavacie adventúry či adventúry Point – and – click. Ďalšími subžánrami sú tzv. Vizuálne novely (spojujú prvky textových a grafických adventúr) či priamo Hybridy (napr. vizuálna novela s prvkami Point – and click adventury).

V týchto hrách dosahuje hráč najrôznejšie ciele. Používa k tomu napr. bojové techniky či zbrane. Zaraďujeme sem napr. FPS (hry z pohľadu vlastnej postavy), TPS (hry z pohľadu tretej osoby). Ďalej je možné sem zaradiť napr. bojové hry, špionážne a taktické hry (https://www.databaze-her.cz/napoveda/herni-zanry-na-databazi-her/). Podžánrom akčných hier sú tzv. strielačky, kde bojujete proti svojmu protivníkovi s cieľom zastreliť ho. Často sa hráva v tímoch. Tiež v kategórii akčných hier existujú tzv. subžánre. Na tomto mieste spomenieme napr. Shoot´em up (pohyb iba hore a dole a doprava a doľava) alebo už skôr spomínané FPS či TPS strieľajúce hry, taktické strieľajúce hry hrdinovia (napr. hra v aréne s výberom hrdinu) a iné hry.

Bojové arkády sú hracím žánrom založeným na súboji dvoch postáv s cieľom poraziť toho druhého. K tomu má hráč k dispozícii najrôznejšie zbrane, údery a ďalšie možnosti. Obvykle sa hrá vo vymedzenom, konkrétnom priestore, spravidla v aréne. Medzi najznámejšie arkádové hry tohto typu patrí napr. Mortal Kombat, Street Fighter a ďalšie.

Športové a pretekárske arkádové hry sú tematicky vymedzenou skupinou hier, ktorá vo vymedzenom hracom priestore simuluje športový výkon. Hráč napodobňuje športový/pretekársky výkon, aby dosiahol určitý cieľ. K dispozícii má radu pridaných vlastností, ktoré sú v reálnom svete neuskutočniteľné. V kategórii športových hier hrá už dlhú radu rokov dôležitú rolu obchodná spoločnosť Electronics Arts so svojimi produktami značky EA Sports. V oblasti pretekárskych hier môžeme zmieniť napr. hru Need for Speed.

Cieľom plošinových hier, známych tiež ako skákačky, je dostať svojho hrdinu do cieľa. Po ceste na hráča čakajú rôzne odmeny, ale tiež prekážky (protivníci, pasce, nástrahy a pod.), ktoré musí úspešne prekonať. Tento druh hier vyžaduje od hráča šikovné prsty a sústredenosť. Medzi najznámejšie hry tohto druhu historicky patrili napr. Prince of Persia, Pac-man, Digger, Boulder-dash a ďalšie. Logické hry vyžadujú od hráča logické myslenie, vďaka ktorému môže postupovať ďalej v hre. Spomenieme napr. Tetris či Atomic, avšak existuje množstvo ďalších.

Ide o hry, kde hráč plánuje a rozmýšľa nad ďalším postupom, aby dosiahol svoj cieľ (spravidla víťazstvo). Prvky strategických hier sa často prelínajú aj do iných žánrov. V prípade stratégie existujú tiež najrôznejšie subžánre. Spomenieme napr. 4X (budovanie či naopak dobývanie ríše), Artillery (podobné ako ťahové stratégie), RTS – v reálnom čase (budovateľské hry), TBS (obmedzený čas na úlohy v hre), Tower Defense – rozmiestnenie jednotiek (ochrana pevnosti), ďalej potom napr. MOBA (viac hráčov hrá proti sebe online) a ďalšie.

Simulátory života predstavujú hrací žáner, ktorý má za cieľ napodobniť prostredie či život ľudí v skutočnosti v najrôznejších situáciách. Hráč môže pri hraní plánovať svoju činnosť, kombinovať rôzne faktory s ohľadom na aktuálnu situáciu v hre. Do kategórie simulátorov života možno zaradiť hru The Sims, Sim City a pod.

Hráči PC hier sa môžu bežne stretnúť s najrôznejšími subžánrami simulátorov. U športových simulátorov sa v súčasnosti často jedná ako o hry kolektívne (hrané spoločne cez internet), tak individuálne a ich cieľom je čo najvernejšie napodobniť športové stretnutie či športový výkon. Sem zaraďujeme napr. športové simulátory (napr. FIFA, NHL) či Football Manager. Hráč v týchto hrách často plánuje a predvída. V kategórii simulátorov sa stretávame tiež s pretekárskymi simulátormi, bojovými, kartovými a radou ďalších. Simulátory bývajú  obľúbeným hracím žánrom hlavne preto, že si hráč môže vyskúšať veci, ktoré by v reálnom živote nevyskúšal. K niektorým hrám tohto typu majú hráči k dispozícii tiež rôzne hracie doplnky, ako napr. volant s pedálmi.

Hry na hrdinov čiže role-playing games (RPG) reprezentujú v kategorizácii hry v hlavnej role, v ktorých dej vždy vytvára sám hráč, ktorý ovláda vždy jednu postavu, nie všetky jednotky danej strany. Jednotlivé postavy sa vyznačujú tým, že sú „skutočné“ bytosti s menom, minulosťou, zvláštnymi schopnosťami, majú takzvane ďalší rozmer. Jednotliví hráči vytvárajú postavy (dobrodruhov), žijúcich vo fiktívnom svete, ktorý reguluje a riadi jeden z hráčov – Pán hry.

Virtuálna realita je technológia poskytujúca používateľovi interakciu so simulovaným prostredím. Vytvára ilúziu skutočného sveta, ktorého je človek (napr. hráč hry) súčasťou. Virtuálna realita vytvára vizuálny, sluchový, hmatový či iný vnem. Medzi nástroje pre vytvorenie virtuálnej reality patrí počítač, konzola alebo smartphone, na ktorých môžu byť spustené špeciálne aplikácie pre virtuálnu realitu. Ďalej sú potrebné okuliare pre virtuálnu realitu, ktoré sprostredkujú obraz a v neposlednom rade konzolový ovládač, pohybové senzory či klávesnica a myš, pre ovládanie zariadenia. Aktivity v tejto oblasti zahŕňajú rôzne hry, kresbu 3D obrazov, preskúmavanie rôznych priestorov alebo území a pod. V športových činnostiach slúži virtuálna realita k tréningu správneho pohybu alebo techniky.

Osobný blog je špecifickou formou denníka vedeného vo verejne dostupnom priestore. Táto kategória zahŕňa všetky blogy, ktorých autori píšu o sebe a svojom živote. Píšu napríklad o svojej práci, rodine, priateľoch, štúdiu, cestovaní, zážitkoch, o tom, čo sa im preháňa hlavou, čo si myslia o svete, politike, aktuálnom dianí, ako sa im žije v zahraničí a pod. Blog – denník – pre nich predstavuje evidenciu myšlienok, pocitov, zážitkov, dojmov, citátov, nápadov, udalostí a pod.

Hobby blogy majú celú radu poddruhov. Medzi najrozšírenejšie varianty patria fanblogy (blogy o celebritách, hudobných skupinách, filmoch a seriáloch, športových kluboch a pod.), foofblogy (blogy o varení), wineblogy (blogy o víne), fashion blogy (blogy o móde), artové blogy (blogy výtvarníkov, ktorí na blogy zverejňujú výsledky svojho výtvarčenia :-), blogy o zvieratách (blogy chovateľov a milovníkov zvierat) a literárne blogy (blog začínajúcich spisovateľov, novinárov a amatérskych písalkov).

Do fotoblogu patria všetky blogy, u ktorých nad textom prevláda obraz. Zameranie týchto blogov je jasné: ich autori svoje blogy využívajú v prvom rade na zdieľanie vlastných fotografií. Vplyvom veľkého rozmachu digitálnej fotografie došlo k veľkému rozšíreniu popularity tohto koníčka, ktorému sa venujú veľké zástupy amatérov. Servery ponúkajúce vytvorenie blogu poskytujú celej rade talentovaných fotografov zázemie pre jednoduché zdieľanie vlastnej fotografickej tvorby a k tisícom existujúcich fotoblogov vznikajú denne nové a nové.

Osobné webové stránky boli významným fenoménom v období pred vznikom sociálnych sietí, ktoré ich tvorbu do značnej miery obmedzili. Vytvorením profilu na sociálnej sieti totižto v podstate plnohodnotne nahrádzame obsah osobného webu pri zachovaní širokých možností komunikácie a zdieľaní poskytovaných sociálnymi sieťami. Napriek tomu však osobné webové stránky stále ponúkajú isté kúzlo a ich tvorba (či už po technickej alebo obsahovej stránke) môže predstavovať pre veľa ľudí dôležitú alternatívu k sociálnym sieťam. Osobné webové stránky pripravované profesionálmi často slúžia ako propagačné weby celebrít a známych (i menej známych) osobností. Kľúčovým bonusom samotnej webovej stránky je samostatná adresa, spravidla i samostatné doménové meno.

Tvorba webových stránok pre najrôznejšie spolky, organizácie, dobrovoľné skupiny, náboženské spoločnosti a ďalších záujemcov je rovnako voľnočasovou aktivitou spadajúcou do kategórie blogov a webových stránok. Aktivita zahŕňa redakčné práce, technickú správu a tvorbu a rovnako tvorbu obsahu.

Ostatné formy komunikácie, ktoré spadajú do kategórie blogu či tvorby vlastných stránok a nie sú profilom na sociálnej sieti (napr. online diskusné fóra, mailové konferencie a pod.)

Facebook predstavuje v súčasnosti kľúčovú sociálnu sieť zdieľajúcu profily viac ako 1,5 miliardy ľudí. Ide o sociálnu sieť založenú predovšetkým na možnosti vlastnej prezentácie, čo často môže odvádzať pozornosť od sociálneho aspektu siete a môže viesť k patologickým prejavom osobnosti, napr. narcizmu a pod. Nevýhodou siete, ktorá však postupne mizne, je nízka nadväznosť na portfólio aplikácií, ktoré ponúka napr. Google Plus. Tento určitý hendikap Facebook doťahuje zriaďovaním nových služieb, napr. Live video, Reactions a pod. Podľa údajov z roku 2016 má Facebook 1,65 miliardy profilov.

Sociálna sieť twitter predstavuje jednu z významných alternatív Facebooku a slúži na zdieľanie krátkych oznámení sprevádzaných možnosťou multimediálnej prílohy. Silu týchto často skratkovitých tvrdení využíva množstvo osobností k propagácii svojich politických postojov (napr. Donald Trump a iní) a k vedeniu najrôznejších druhov kampaní (napr. MeToo a pod.).

Sieť Instagram je v súčasnej dobe stále rastúcou sociálnou sieťou založenou na myšlienke zdieľania obrázkov. Často je preto označovaná ako obrázková sociálna sieť. Kľúčom k rastu záujmu o Instagram je rozvoj mobilných telefónov a predovšetkým do nich integrovaných fotoaparátov. Preto nemá Instagram príliš rozvinutú webovú podobu, kľúčom je inštalácia na mobilných zariadeniach a zdieľanie čo možno najväčšieho množstva fotografií.

Google plus je variantou sociálnej siete od spoločnosti Google. Táto sieť je priamou konkurenciou Facebooku a podľa údajov z roku 2015 obsahuje približne 2,2 miliardy profilov, z ktorých ale iba 9% je aktívnych (používatelia zverejňujú správy alebo iný obsah). Rovnako ako Facebook umožňuje zdieľanie príspevkov, komentáre, multimediálny obsah a ponúka tiež online komunikáciu. Jeho nespornou výhodou je aktívne spojenie s ostatnými službami spoločnosti Google (Disk, Kalendár, Gmail, YouTube atď.), nevýhodou nízka aktivita používateľov.

YouTube je špecifická sociálna sieť z portfólia spoločnosti Google, ktorá umožňuje užívateľom zdieľať videá, ktoré môžu komentovať, ďalej zdieľať, vytvárať na ne odkazy z iných stránok a integrovať ich do svojich aplikácii a pod. YouTube patrí v súčasnej dobe k najväčším sociálnym sieťam čo do dátového i časového rozsahu zdieľaných materiálov i z hľadiska záujmu užívateľov, ktorých má spravidla okolo 25 miliónov pravidelne online (naraz v reálnom čase).

LinkedIn predstavuje špeciálnu sieť zameranú na zdieľanie profesijných profilov užívateľov. Profesijný profil často slúži ako profesný životopis pre hľadačov zamestnancov firiem (tzv. head hunters), ktorí ich čoraz častejšie využívajú. Na rozdiel od všeobecných sociálnych sietí tu často vznikajú skupiny osôb zdieľajúce profesný záujem (napr. vedci z rovnakého odboru, pracovníci v rovnakom odvetví a pod.). Rovnako tak firmy môžu cez túto sociálnu sieť zadávať pracovné ponuky.

Snapchat je špecifická aplikácia pracujúca na princípe sociálnych sieti, ktorá umožňuje zdieľať fotografie (resp. obrázky), ktoré ostatní užívatelia buď podržia, môžu na ne odpovedať svojou fotografiou alebo je pôvodne zdieľaný obrázok po čase automaticky zmazaný. Služba je populárna predovšetkým v Spojených štátoch amerických, kde má cca 50 miliónov užívateľov.

Pinterest je sociálna sieť založená na zdieľaní kolekcií obrázkov, ktoré môžu užívatelia vytvárať z vlastných obrázkov alebo obrázkov zdieľaných inde na internete. Vytvárajú si tak kolekcie, ktoré môžu ostatní užívatelia pozerať, komentovať a označovať ich ako obľúbené (likeovať). Samozrejmosťou je možnosť interakcie medzi užívateľmi vrátane spoločného vytvárania obsahu.

Do tejto kategórie patria všetky ostatné sociálne siete, napr. Qzone (Čína), MySpace, Reddit, StumpleUpon, Yelp, LiveJournal, Bebo, Vkontakte, Odnoklassniki (Rusko). V českom prostredí sú známe napr. siete Lidí, Spolužiaci a pod.